BERLÍN, BRATISLAVA. Je to možno najdlhšia vojna v moderných dejinách, aj keď, našťastie, ide už len o vojnu slov. Už od roku 1915, keď vojská Osmanskej ríše vyvraždili asi milión Arménov, prebieha medzi Tureckom a akýmkoľvek iným štátom, ktorý sa udalosti opováži označiť za genocídu.
Do tejto vojny sa najnovšie zapojilo aj Nemecko. Poslanci Bundestagu vo štvrtok po krátkej rozprave v dolnej komore parlamentu takmer jednomyseľne odsúhlasili rezolúciu, v ktorej hovoria, že vraždenie Arménov spred takmer sto rokov bolo skutočne genocídou.
Zlé načasovanie
„Je to historická otázka a nemala by sa politizovať,“ hovorí pre SME analytik Európskeho centra pre politiku Orhan Dede.
Nemci mali o citlivej otázke hlasovať ešte vo februári, ale viacerí politici sa obávali, že sa Turecko nehnavá, a rozpravu preto presunuli na jún. Ani to však nie je ideálny termín.
Nielen pre Nemecko, ale možno aj pre celú Úniu. Bundestag odhlasoval arménsku genocídu len niekoľko mesiacov po kľúčovej dohode medzi EÚ a Tureckom, aj vďaka ktorej sa podarilo spomaliť prílev utečencov do Európy.
A len mesiac po tom, čo nemecký komik Jan Böhmermann vo verejnoprávnej televízii označil tureckého prezidenta Erdogana za pedofila, znásilňovača zvierat a vraha Kurdov.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová krátko po tom súhlasila, aby sa voči nemu začalo stíhanie za urážku cudzej hlavy štátu. Podľa kritikov pre obavy, že kauza by mohla ohroziť spomínanú dohodu o utečencoch.
Loading
...
Hrozí obchodná vojna?
To, či je teraz skutočne ohrozená, sa zatiaľ nedá odhadnúť. Turecko reagovalo už za pár minút. Svojho veľvyslanca v Berlíne si „povolalo na konzultácie“, čo je síce jedna z najnižších foriem diplomatického protestu, ale pravdepodobne nebola posledná.
„Spôsob, akým uzatvárame temné stránky našej vlastnej histórie,“ reagoval turecký minister zahraničných vecí Mevlut Cavusoglu, „nemôže spočívať v očierňovaní dejín iných krajín takýmito nezodpovednými rozhodnutiami.“
Premiér Recep Tayyip Erdogan, ktorý je v týchto dňoch Nigérii, sa zmohol len na stručnú reakciu o tom, že vláda v Ankare „zváži ďalšie kroky“.
Ak by boli podobné ako pred piatimi rokmi v prípade Francúzska, ktoré popieranie arménskej genocídy odvtedy považuje za trestné, Nemecku by mohlo hroziť niečo ako obchodná vojna s Tureckom.
Turci v roku 2011 napríklad zablokovali prístavy pre všetky francúzske lode. „Môžeme očakávať podobnú reakciu, ale bude len krátkodobá,“ tvrdí Dede.

Turkov nahneval aj pápež
Vyvražďovanie arménskych kresťanov z čias prvej svetovej vojny dnes za genocídu označuje spolu s Nemeckom už 21 krajín. Nedávno tento výraz použil aj pápež František.
Turecko ho vtedy obvinilo zo zaujatosti, keďže arménske obete boli najmä kresťania. Od roku 2004 uznáva arménsku genocídu aj Slovensko a od roku 2011 je u nás jej popieranie trestné.
Dede si však nemyslí, že čisto z právneho hľadiska skutočne ide o genocídu. „Je to koncept, ktorý sa používa na opis systematického, cieleného a pripraveného vyvražďovania celého národa,“ hovorí.
„Nemyslím si, že to bol prípad roku 1915, aj keď to boli hrozné udalosti. Túto otázku by sme mali prenechať historikom, politická debata nepomáha ani Turkom, ani Arménom.“
Nemci: Pravda je dôležitá
Šéf ľudskoprávneho výboru v nemeckom parlamente Michael Brand však rezolúciu o genocíde obhajoval. „Neviem si predstaviť, že Turecko, ktoré sa teraz nachádza v medzinárodnej izolácii zoči-voči tlaku Islamského štátu a PKK, by si mohlo dovoliť vážne zhoršiť svoje vzťahy s Nemeckom, jedným z jeho najspoľahlivejších partnerov,“ cituje ho Deutsche Welle.
„Toto nie je o zahanbovaní Turecka, ale o vyjadrení historickej pravdy. Pri téme pravdy si nemôžeme dovoliť byť prehnane taktní.“
O počte obetí masakry Arménov historici dodnes vedú spory. Arméni tvrdia, že Turci zabili 1,5 milióna príslušníkov ich národa, jedného z najmenej početných na svete. Turecko hovorí asi o 300-tisíc obetiach a historici približne o milióne mŕtvych.
Arménska genocída (1915-1916)
Oficiálne sa začala 24. apríla 1915, keď vojská Osmanskej ríše uniesli 230 arménskych intelektuálov.
Neskôr Osmani začali vraždiť aj bežných Arméncov.
Údaje o počte obetí sa rôznia.
Turci hovoria asi o 300-tisíc mŕtvych, historici o viac ako milióne a Arméni o 1,5 milióna obetí.