MOSKVA, WASHINGTON. Rusko má vážne hospodárske problémy a OSN tlačí na obe strany konfliktu, aby rešpektovali podmienky dohody o prímerí. Prečo teda Moskva oživuje zamrznutý konflikt na Ukrajine?
Ešte 29. apríla vysokopostavený zástupca OSN informoval, že proruské nepokoje na východnej Ukrajine sú najintenzívnejšie od augusta 2014 a že len v apríli zomrelo pri konflikte 173 ľudí. Tento nárast vyvolal obavy, že krehké prímerie, ktoré vzniklo po dohode Minsk II. z februára 2015, je ohrozené.
Ukrajinskí a ruskí predstavitelia sa vášnivo sporia o to, kto dohodu porušuje, ale správy ukrajinských spravodajských služieb prinášajú dôkazy o tom, že Moskva nasadila bojovníkov a vojenské zariadenia do Donecku a ďalších Rusmi okupovaných miest. Tu sú dôvody, prečo sa tak deje.
Boje na Ukrajine pokračujú, separatisti nasadili raketový systém Grad Čítajte 1. Moskva chce kontrolovať východnú Ukrajinu
Nedávne porušovanie prímeria naznačuje, že Moskva chce ukončiť politický postup na východnej Ukrajine a opäť získať proruské brigády pod kontrolu.
Ukrajinské vojenské spravodajstvo nedávno informovalo, že blízky poradca ruského prezidenta Vladimira Putina Vladislav Surkov sa osobne stretol s Alexandrom Zacharčenkom, lídrom takzvanej Doneckej ľudovej republiky. Rusi ho kritizovali, že nepočúva pokyny ruského vojenského velenia.
Rusi sa údajne osobitne sťažovali na to, že Zacharčenkova povstalecká armáda nevyužíva ruské finančné a vojenské zdroje na bojové účely, ktoré Moskva plánovala. Zacharčenka tiež kritizovali za to, že nerobí dosť pre to, aby vytlačil ukrajinské jednotky z okolia mesta Avdijivka.
Napriek tomu sa zdá, že Rusko sa už nesnaží o rozširovanie okupovaných území, namiesto toho vykonáva menšie útoky, aby sa ubezpečilo, ktoré povstalecké skupiny sú mu naozaj lojálne.
Ako ešte na jeseň povedal profesor Kolumbijskej univerzity a odborník na ruskú zahraničnú politiku Robert Legvold, šanca, že Rusko vojensky zaútočí na Odessu alebo Kyjev, sa výrazne znížila.
Namiesto toho sa ruské vojenské velenie snaží upevniť svoju kontrolu a discipínu povstalcov. Upevňuje si tým nadvládu nad Donbasom.
V januári Putin menoval bývalého ministra vnútra Borisa Gryzlova za ruského zástupcu pri kontaktnej skupine, ktorá vznikla pri minských dohodách. Menovanie vysokopostaveného Putinovho spojenca ukazuje, že získať kontrolu nad Donbasom je pre Rusov naozaj dôležité.
Kremeľ tiež preberá kontrolu nad ekonomickou rekonštrukciou v Donbase namiesto toho, aby túto činnosť prenechal ruským podnikateľom. Zástupca federálneho ministra Sergej Nazarov, ktorý sa špecializuje na regionálny hospodársky rozvoj, predstavil významné rozvojové projekty, ktoré sa týkajú finančného, energetického, dopravného aj obchodného sektora na Donbase.
Tým, že Rusko ukazuje svoju dominanciu nad regiónom, aj za cenu menších vojenských operácií, si Moskva posilňuje svoje medzinárodné postavenie.
Ruský prezident Putin. (zdroj: TASR/AP)
Dva roky po Kryme: Ukrajina sa potkýna, ale nezišla z cesty Čítajte 
