DAKAR. Niekdajšieho čadského diktátora Hisseneho Habrého uznal v pondelok súd za vinného zo zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a mučenia, za ktoré mu uložil trest doživotného pobytu vo väzení.
Historický význam
Rozsudok vynesený špeciálnym tribunálom v senegalskom Dakare, o ktorom informujú svetové agentúry, má historický význam, keďže je zavŕšením vôbec prvého súdneho procesu s bývalou hlavou štátu v subsaharskej Afrike.
Ide tiež o prvý prípad, keď niektorá z krajín súdila bývalého lídra inej krajiny za zločiny proti ľudskosti.
Špeciálny súd v Dakare založil Senegal spolu s Africkou úniou práve kvôli Habrému, ktorý žil v tomto meste od svojho úteku z Čadu v roku 1990. Podľa správy tzv. komisie pravdy je zodpovedný za životy približne 40.000 ľudí, ktorí zahynuli počas jeho vládnutia v rokoch 1982-1990.
Habré odmietol uznať legitímnosť súdu
V súčasnosti 72-ročný Habré odmietol uznať legitímnosť súdu a vznesené obvinenia označoval za politicky motivované. V júli minulého roka ho dokonca museli nasilu privliecť do súdnej siene. Bývalý diktátor tiež odmietal vstať alebo odpovedať na výzvu sudcu.
Po zosadení súčasným čadským prezidentom Idrissom Débym a úteku z krajiny žil Habré dve desaťročia luxusným životom v Dakare, kde ho nakoniec zatkli v júni 2013.
Čadskí vyšetrovatelia mu pripísali zodpovednosť za masové vyvražďovanie ešte v roku 1992, exprezidenta sa však vtedy zastali USA a Francúzsko, pretože bol pre nich kedysi "obrannou stenou" voči líbyjskému vodcovi Muammarovi Kaddáfímu.
