VIEDEŇ, BRATISLAVA. Tridsaťjedentisíc hlasov rozhodlo cez víkend o tom, že prezidentom susedného Rakúska sa nestal krajne pravicový Norbert Hofer.
Vládnej Sociálnodemokratickej strane (SPO) sa nepodarilo presadiť svojho kandidáta, ešte pred druhým kolom odstúpil aj jej dlhoročný kancelár Werner Faymann. Jeho nástupca, bývalý šéf štátnych železníc Christian Kern pár dní pred voľbami varoval, že Rakúsku hrozí „zánik tradičných strán“.
Tento problém však nevystihuje len Rakúsko, kde sociálni demokrati strácajú hlasy na úkor krajnej pravice.
Červená farba na politickej mape Európy slabne a popularita protisystémových či nacionalistických strán narastá. Môže za to zlá politika socialistov, utečenecká kríza či skepticizmus z európskej politiky?
Výsledky aj prieskumy popularity sociálnych demokratov či ľavicových strán a krajnej pravice či nacionalistických strán:
Európska ľavica necháva pravý extrém zberať hlasy Čítajte Ignorujú obavy
Viac ako šesťdesiat rokov volili ľudia v prvom obvode v nemeckom Mannheime sociálnych demokratov z SPD. Bola to ich bašta – spolu s kresťanskými demokratmi dokázali robotnícku triedu osloviť a v 70. rokoch mali spolu aj 90 percent hlasov.
V marcových regionálnych voľbách však obe strany pohoreli a obvod získala krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD). „Je to jediná strana, ktorá počúva naše obavy,“ povedal podľa Süddeustche Zeitung jeden z voličov.
Vládna koalícia postupne stráca hlasy a pravičiari to využívajú. Podľa posledných prieskumov má AfD už vyše 13-percentnú podporu. V budúcoročných federálnych voľbách to pre Merkelovú aj sociálnych demokratov môže znamenať veľký problém.
„Pád sociálnej demokracie je dlhodobý trend,“ hovorí Milan Nič, šéf Globsec Policy Institut. „Silné sociálnodemokratické strany majú problém prísť s odpoveďou na ekonomickú krízu a strácajú tradičných voličov. Rozpačitý je aj postoj ku globalizácii,“ hovorí Nič. Všetko navyše urýchlila utečenecká kríza.
