Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom.
VIEDEŇ, BRATISLAVA. Rakúsko podobnú politickú drámu nezažilo roky. Krátko pred pol piatou večer aj preto preťažené webové stránky hlavných spravodajských portálov takmer nefungovali.
Aj preto, že vyhlásenie výsledkov druhého kola prezidentských volieb okrem Rakúšanov sledoval aj zvyšok sveta. Šanca, že by do Hofburgu, sídla rakúskeho prezidenta, prvýkrát zasadol kandidát krajne pravicovej Strany slobodných Rakúska (FPÖ) Norbert Hofer, mnohých desila.
História sa napokon prepisovala tak či tak. Rakúšania síce prvého „hnedého“ prezidenta nebudú mať, do prezidentského paláca však po prvýkrát zasadne zelený politik, 72-ročný Alexander Van der Bellen. Protikandidáta porazil len tesne o viac ako 30-tisíc hlasov. Napokon získal 50,3 percenta všetkých hlasov. Rozhodli najmä veľké mestá a predovšetkým Viedeň.
Čo budú znamenať výsledky volieb pre Rakúsko? Podľa niektorých možno očakávať ďalší nárast krajnej pravice. Podľa iných je víťazstvo Van der Bellena šancou pre nového kancelára Christiana Kerna.
Rozdelené Rakúsko
Tesný výsledok ukázal, že krajina dnes nie je len polarizovaná, ale doslova rozčesnutá na dve rovnaké polovice. Van der Bellen a Hofer akoby toto rozdelenie len symbolizovali. Z dostupných údajov z exit pollov je jasné, že budúci rakúsky prezident oslovoval skôr vzdelanejších a mestských voličov a kandidát slobodných bral hlasy najmä na vidieku a frustrovaných voličov.
Ak by Rakúsko nemalo Viedeň, dnes má krajne pravicového prezidenta. V hlavnom meste krajiny, ktoré je zároveň samostatnou spolkovou krajinou, v prvom kole ako v jedinej zvíťazil Van der Bellen. Viedenčania tvoria na celkovej 8,6-miliónovej rakúskej populácii až pätinu a rozhodli aj druhé kolo.
Rozhodli aj utečenci, jedna z hlavných tém kampane. Aj keď Hofer v kampani volil mäkší slovník ako napríklad šéf slobodných Heinz-Christian Strache. „Islam nepatrí do Rakúska,“ povedal Hofer už dávnejšie. V kampani trochu rétoriku zmenil a hovoril len o tom, že z krajiny treba „okamžite vyhostiť podporovateľov Islamského štátu“.
Nový premiér Christian Kern je na čele rakúskej vlády len týždeň, keď nahradil stále nepopulárnejšieho dnes už len bývalého kancelára Wernera Faymana. Ak by Hofer zvíťazil, viaceré Kernove plánované reformy by mohol zastaviť. Van der Bellen podobné ambície nemá.
Rakúsko je síce parlamentnou republikou, podľa niektorých expertov má však v skutočnosti v ústave zakotvený poloprezidentský systém. Rakúski prezidenti do diania vo vláde zvyčajne nezasahujú, Hofer by to však pravdepodobne robil – ako prvý povojnový prezident. Kern teraz môže spávať pokojnejšie. Socialisti aj ľudovci v prieskumoch zaostávajú – parlamentné voľby by dnes s 30 percentami vyhrala FPÖ.
Rakúske parlamentné voľby sú však naplánované až na rok 2018. Pod podmienkou, že Kern svoj nový kabinet udrží.
FPÖ vládu nezostaví
Nech by už slobodní parlamentné voľby vyhrali, vládu aj tak nemusia zostaviť. Aspoň ak to Van der Bellen so svojimi predvolebnými vyhláseniami myslí vážne. „Nevymenoval by som za premiéra nikoho z FPÖ,“ vyhlásil v kampani pred druhým kolom. „Ak by získali aj 30 percent, znamenalo by to, že zvyšných 70 percent Rakúšanov by ich vo vláde nechcelo,“
Van der Bellen však o dva roky nemusí byť v pozícii rozhodujúceho arbitra, keďže prezidentské voľby vyhral len extrémne tesne. Podľa Financial Times až 40 percent ľudí, ktorí mu dali hlas, tak urobili len preto, aby sa prezidentom nestal krajný pravičiar Hofer.
Alexander Van der Bellen
Narodil sa v roku 1944 vo Viedni.
Jeho otec pochádza z holandského šľachtického rodu, ktorý v 18. storočí emigroval do Ruska.
Po roku 1919 utiekli do Estónska a po obsadení pobaltskej krajiny sovietskymi vojskami v roku 1940 do Rakúska.
Je vyštudovaný ekonóm.
V rokoch 1997 až 2008 viedol rakúsku Stranu zelených.
V prezidentských voľbách kandidoval ako nezávislý.
