PINKAFELD. „Vy máte v parlamente fašistov, že?“ Asi dvadsaťročný rakúsky mladík nás v improvizovanom štábe rakúskej komunistickej strany prekvapí svojím prehľadom, keď sa mu predstavíme ako Slováci.
„Nebojte sa, my budeme mať zase fašistu v prezidentskom paláci!“ zasmeje sa ironicky popritom, ako okolitým Viedenčanom ponúka odznaky Marxa, Engelsa a Che Guevarru. Euro za kus.
V centre Viedne to dri dni pred druhým kolom prezidentských volieb vyzerá, že kandidát zelených Alexander van der Bellen jednoznačne prevalcuje svojho súpera z tábora slobodných Norberta Hofera.
Rakúsky model, ako utečenci prekresľujú politické reality Čítajte Muža, ktorého tu pestrá zmes antiglobalistických, komunistických, ale aj úplne obyčajných demonštrantov nenazýva inak ako fašistom. Miestna aktivistka na pódiu s mikrofónom neustále opakuje číslo, ktoré je v Rakúsku symbolom nacizmu – 369.
„Tristošesťdesiatdeväť, 369, 369 týždňov stačilo! Nedovolíme, aby sa tých 369 týždňov vrátilo!“ kričí za frenetického potlesku.
Demonštranti vo Viedni protestovali proti Hoferovi. (zdroj: SME - Jozef Jakubčo)Na návšteve v Hoferovciach
Hofer síce Viedenčanov v prvom kole volieb pred mesiacom nepresvedčil – v tamojšej spolkovej krajine ako v jedinej nevyhral – v Rakúsku je však jedno miesto, kde má víťazstvo v druhom kole isté už teraz, pár dní pred nedeľňajšími voľbami.
Je štvrtok na obed a nachádzame sa v Pinkafelde vzdialenom od Viedne autom len dve hodiny. Dnes ho ironicky možno nazvať aj Hoferovcami. Práve z tohto mestečka ukrytého hlboko v burgenladských horách Norbert Hofer pochádza.
„Nie sme Braunau am Inn,“ hovorí nám šesťdesiatnik Hans Sluka. Naráža na rodisko nacistického vodcu Adolfa Hitlera. Vo svojej útulnej záhradke v centre Pinkafeldu nám nalieva vychladenú domácu jablkovú šťavu, o politike sa však veľmi baviť nechce. Keď však vypneme diktafón a ponúkneme ho cigaretou, je jasné, že k Hoferovým prívržencom nepatrí.
