BRATISLAVA. Fanúšikovia komiksu začali Darwyna Cooka (16. 11. 1962 – 14. 5. 2016) registrovať až na prelome milénií. Niekoľkonásobný víťaz Eisnerovej ceny, ktorá je akýmsi komiksovým ekvivalentom Oscara, však toto prostredie spoznal podstatne skôr.
Prvý komiks vydal ako dvadsaťtriročný. Päťstranový príbeh s kriminálnou zápletkou mu publikovali v DC Comics. Tridsaťpäť dolárov týždenne, ktoré za kresby dostával, však bolo pre Kanaďana naozaj málo. Nedostatočné ohodnotenie ho prinútilo komiksový svet na istý čas opustiť.
Lenže neodišiel ďaleko – na živobytie si začal zarábať ako novinový grafik a dizajnér. Pätnásť rokov bol len radovým zamestnancom.
Cookeovi hrdinovia v sebe niesli niečo z pôvodného posolstva, vždy však vyjadrovali nádej a na ich tvárach sa často zablyslo čosi, čo je v komiksovom svete skôr raritou – úsmev. (zdroj: TASR/AP)Mačacej žene dodal noblesu
Do sveta komiksu sa pokúsil vrátiť začiatkom deväťdesiatych rokov, nedarilo sa mu však osloviť popredné nakladateľstvá. Po bezútešnom snažení svojou tvorbou napokon zaujal vedenie spoločnosti Warner Bros.
Vo svete obrázkových príbehov sa stal pojmom až na prelome milénií. V čase, keď sa priemyslu konečne podarilo vymaniť zo stereotypného zobrazovania komiksových hrdinov ako násilníkov a zloduchov.
„Takéto vykresľovanie komiksových postavičiek ma znepokojovalo,“ povedal Cooke v rozhovore pre časopis The Comic Book Artist v roku 2004.
Začal preto pracovať so spisovateľom Edom Brubakerom. Ich spoločným cieľom bolo pretvoriť imidž Catwoman, Mačacej ženy, z komiksu o Batmanovi. „Pri pohľade na predchádzajúcu sériu kresieb som bol zdesený tým, ako sexisticky tvorcovia túto postavičku zobrazovali,“ citujú Brubakera New York Times.
Cook Mačaciu ženu trochu „okresal“, obdaril ju decentnejšími proporciami, od hlavy po päty ju odel do kože a na hlavu jej nasadil masku s ušami. „Stále bola sexi, no o poznanie elegantnejším spôsobom,“ spresnil Brubaker.
Nadčasový
Reportér Washingtion Post David Betancourt vo svojom článku spomína, že práve talentovaný Kanaďan v ňom pred rokmi znovu prebudil vášeň ku komiksu, ktorá už pomaly vyhasínala.
Podľa Betancourta si podobným obdobím prejde každý „komiksák“, a on mal šťastie, že práve v tom čase narazil na upútavku od DC s názvom The New Frontier.
Producenti Nových hraníc nechali Cookovi voľnú ruku a vo filme dokonca použili jeho kresby v pôvodnej podobe. Pri adaptácii komiksov k čomusi takému dochádza len veľmi zriedka. Štáb však Cookovi plne dôveroval.
Mnohí kritici považujú Cookove ilustrácie za nadčasové. Podarilo sa mu totiž spojiť pôvodné črty komiksu z polovice dvadsiateho storočia a novátorský spôsob rozpovedania príbehu.
Oslobodený od pravidiel
Na projekte The Twilight Children sa podieľal spolu s Gilbertom Hernandezom. Cook v rozhovore Betancourtovi prezradil, že išlo o projekt, po ktorom túžil niekoľko rokov.
„Vždy som však musel dať prednosť tým typom komiksov, na ktoré ste u mňa zvyknutí,“ povedal Cooke. „Keď pracujete na bežných, mainstramových veciach, musíte dodržiavať isté kritériá, riadiť sa pravidlami. Práve preto bola práca na The Twilight Children veľmi oslobodzujúca, žiadne z týchto pravidiel tu neplatilo,“ vysvetlil Cooke.
Cookove kresby sú pútavé a osobité. Ženské hrdinky ilustroval úplne inak, než bolo medzi tvorcami komiksov zvykom. A nešlo len o Catwoman. Wonder woman i Lois Laneovú vykreslil príťažlivým spôsobom bez toho, aby podryl ich pôvab a šarm.
Jeho hrdinovia v sebe niesli niečo z pôvodného posolstva, vždy však vyjadrovali nádej a na ich tvárach sa často zablyslo čosi, čo je v komiksovom svete skôr raritou – úsmev.
