TRIPOLIS, BRATISLAVA. Mestá v moci Islamského štátu, boje medzi vládnymi frakciami aj rozmáhajúci sa biznis pašerákov s utečencami. O tom, koľko území získa Islamský štát a či sa Západ zapojí do ďalšej vojny, sa rozhoduje len pár kilometrov od Slovenska.
Mierové rozhovory vo Viedni o situácii v Líbyi a Sýrii môžu byť kľúčové v utečeneckej kríze. Svetové mocnosti sa teraz dohodli, že zrušia embargo na zbrane pre líbyjskú vládu.
Krajina by si tak problém s Islamským štátom mohla riešiť efektívnejšie a sama. Západ sa tým chce vyhnúť ďalšiemu vojenskému zásahu, ktorý sa môže opäť skončiť fiaskom.

Bez plánu
Pred mesiacom označil americký prezident Barack Obama zásah v Líbyi za najväčšiu chybu svojej administratívy. Nedostatočná podpora Európy a slabá reakcia podľa neho prispeli k nestabilnej situácii v krajine na pokraji občianskej vojny. Chybou podľa neho nebol samotný vojenský zásah, ale "chýbajúci plán na nasledujúce dni," povedal pre The Atlantic.
Mnohí analytici pritom nehodnotia zásah v Líbyi ako negatívny, ale ako nedotiahnutý. Napriek tomu sa v posledných mesiacoch čoraz častejšie hovorilo o ďalšom podobnom pláne.
"Vojenská intervencia Spojených štátov v najbližších mesiacoch vyzerá ako hotová vec," tvrdila pred mesiacom pre SME analytička think tanku Carnegie Kristina Kauschová. Spojené štáty však odvtedy ustúpili a vláda podporená OSN teraz žiada len podporu.
„Líbya potrebuje zahraničnú asistenciu, a nie intervenciu,“ napísal tento týždeň líbyjský premiér Fajéz Serraj. Taliansko či Francúzsko pritom hovorili v posledných mesiacoch o potrebe zásahu, ktorý má zabrániť rozpínaniu sa Islamského štátu aj zastaviť utečeneckú vlnu z afrického pobrežia.
Po Iraku a Afganistane už Spojené štáty prehodnocujú akýkoľvek ďalší medzinárodný zásah, či už ide o Líbyu, alebo Sýriu. Aj v Sýrii je Američanmi vedená koalícia po ruských náletoch skôr na okraji konfliktu. Západ preto oveľa viac prepočítava cenu podobného zásahu.

Zbabrané zásahy
„História zahraničných intervencií západných demokracií je za posledného pol storočia, až na relatívne malé výnimky, katastrofálna,“ píše The Telegraph v recenzii na knihu Roryho Stewarta a Geralda Knausa Môže intervencia fungovať?
Podľa autorov došlo k zahraničným zásahom, ktoré situáciu ešte zhoršili, a naopak svet nezasahoval na miestach, ktoré to potrebovali. Dôvodom sú pritom práve zlé skúsenosti z minulosti.