PEKING, BRATISLAVA. Nechajme túto kapitolu spolu s miliónmi ľudí histórii. Išlo o jeden z mála omylov jedného zo slávnych revolučných vodcov, ten ale nemôže zatieniť jeho úspechy. A v konečnom dôsledku to viedlo k tomu, že krajina je na tom lepšie, ako by bola.
Ak by toto hovoril o sebe niektorí z európskych západných režimov, zrejme by dlho nevydržal. Na Západe sa v diktatúrach o nepríjemnejších častiach histórie radšej nehovorilo, história sa utajovala. Nie však v Číne.
Hrdina Mao, nenávidený Hitler
Prvý odsek je oficiálnym postojom Komunistickej strany Číny, strany, ktorá sa hrdo hlási k odkazu Mao Ce-tunga, človeka zodpovedného za desiatky miliónov obetí. Jeho posledné zverstvá sa začali pred desiatimi rokmi. Desaťročie, počas ktorého štátna moc rozvrátila čínsku kultúru nazvala kultúrnou revolúciou.
Je to podobné, ako keby v Nemecku pri moci po druhej svetovej vojne ostali nacisti, prípadne by vojnu vyhrali. Naďalej by oslavovali Adolfa Hitlera, len by priznali, že holokaust nebol práve najslávnejším momentom jeho pôsobenia. A do vysokých funkcií by sa dostali aj deti obetí nacistického vraždenia.
Mao sa na Hitlera podobá. Kultom osobnosti, prenasledovaním menšín, neúctou voči ľudskému životu aj počtom obetí. A predsa je jeden z nich v najľudnatejšej krajine sveta stále hrdinom (jeho myšlienky dokonca niektorí považujú za legitímny politický smer) a druhý najnegatívnejšou postavou histórie, ku ktorej sa hlásia len absolútni extrémisti.
Ako je vôbec možné niečo podobné v súčasnej Číne vysvetliť? A ako kultúrna revolúcia vplýva na súčasnú Čínu, ktorá už dávno nie je zaostalou krajinou, ktorej ekonomika je založená na málo rozvinutom poľnohospodárstve?
