LONDÝN, BRATISLAVA. Je to jedna z najznámejších fotografií a možno trochu ironicky aj jediná, na ktorej je vtedajší americký prezident Bill Clinton za mrežami. Na zábere z roku 1998 vedľa neho stojí juhoafrický prezident Nelson Mandela a prstom cez mreže ukazuje smerom von.
Fotografia vznikla v cele, kde si Mandela, neskorší laureát Nobelovej ceny za mier, odpykal 27 rokov za boj proti apartheidu.
Záber však dnes nadobúda celkom iný význam. Za Mandelovým uväznením mali v skutočnosti stáť Američania, konkrétne Ústredná spravodajská služba známejšia pod skratkou CIA. V najnovšom článku to tvrdí britský Sunday Times s odvolaním sa na muža, ktorý mal Mandelu osobne udať. „Musel byť zastavený. A ja osobne som ho aj zastavil,“ povedal bývalý spravodajca CIA Donald Rickard.
Nelson Mandela a Bill Clinton v roku 1998. (zdroj: SITA/AP)Juhoafričania sú šokovaní
Mandela bol už v roku 1998, keď sa s ním odfotil Clinton, vo svete ikonou. Jeho boj za práva černošských Juhoafričanov ho vyšiel draho – za mrežami strávil takmer polovicu dovtedajšieho života. Juhoafrický fašistický režim ho za ne poslal v roku 1962, keď mal aktivista 42 rokov. Z väzenia ho pustili až ako 69-ročného. Napriek tomu sa dožil úctyhodných 95 rokov, zomrel v roku 2013.
Správy o tom, že Mandelove utrpenie mali na svedomí Američania, juhoafrickú verejnosť šokovali. Podobne šokovaná je vládna strana Africký národný kongres, ktorú Mandela v minulosti založil. „Sú to veľmi vážne obvinenia,“ cituje AFP jeho hovorcu.
CIA: Bol to špión
Prečo sa vlastne Američania chceli Mandelu zbaviť?
„Mohol vyvolať vojnu v Juhoafrickej republike,“ zdôvodňuje Rickard motivácie vtedajších amerických tajných služieb. V 60. rokoch medzi Amerikou a Sovietskym zväzom vrcholila studená vojna a Mandelu považovali za sovietskeho špióna.
Rickard dnes už nežije, zomrel nedávno v marci. Jeho spoveď odznela v dokumente režiséra Johna Irvina nazvanom Mandelova zbraň, ktorý má mať onedlho premiéru na filmovom festivale v Cannes.
„Vždy sme tušili, že niektoré západné krajiny kolaborovali s apartheidistickým režimom,“ cituje AFP hovorcu Afrického národného kongresu.
Mandelu prepustili z väzenia v roku 1990 až po páde diktatúry. Prezidentom Juhoafrickej republiky bol v rokoch 1994 až 1999. V roku 1993 mu za jeho boj za demokraciu udelili Nobelovu cenu za mier.
Loading
...
