LONDÝN, PRAHA. Pred 100 rokmi, 16. mája 1916, bola uzavretá tajná Sykes-Picotova dohoda, ktorá rozdelila Blízky východ do britskej a francúzskej sféry záujmov.
Zmluvu, uzatvorenú uprostred prvej svetovej vojny, pomenovali po diplomatoch oboch krajín, ktorí ju vypracovali - Britovi Markovi Sykesovi a Francúzovi Franҫoisovi Georges-Picotovi.
Zmluva, ku ktorej sa pripojili aj Rusko a Taliansko, sa týkala rozpadajúcej sa Osmanskej ríše.
Čo keby sa Blízky východ rozpadol? Pozrite si nové štáty a hranice Čítajte Štyri oblasti
Sykes-Picotova dohoda rozdelila mapu Blízkeho východu na štyri oblasti. Oblasť dnešného Libanonu, pobrežná časť Sýrie a západná časť Turecka mala pripadnúť pod priamu správu Francúzska, pod ktorého vplyvom mala ostať aj zvyšná, hlavná časť Sýrie a sever dnešného Iraku.
Británia si "zabrala" irackú oblasť medzi Bagdadom a Basrou, vo sfére vplyvu si ponechala zvyšok Iraku a dnešné Jordánsko.
Na správe Palestíny sa mali obe veľmoci podieľať spoločnými silami, Rusko požadovalo Arménsko a spojovacie cesty medzi Čiernym a Stredozemným morom.
Po boľševickej revolúcii v roku 1917 označili západné mocnosti nároky Ruska ako neplatné, čo viedlo k zverejneniu dovtedy tajnej zmluvy v boľševickej tlači.
Pod paľbou kritiky
V spojitosti so zmluvou sa po jej vyzradení v arabskom svete hovorilo ako o zrade, pretože sa čakala sloboda a nezávislosť.
Navyše podľa zón vytýčených zmluvou boli neskôr stanovené hranice arabských štátov a zmluva je dodnes pod paľbou kritiky, pretože jej tvorcovia nerešpektovali demografické, kultúrne či náboženské špecifiká oblastí.
Dôkazom toho sú podľa historikov bratovražedné boje v Sýrii a Iraku. O zmenu hraníc určených pred sto rokmi sa tiež usilujú extrémisti z Islamského štátu aj Kurdi.
