PEKING. V týchto dňoch si svet pripomína 50. výročie "veľkej proletárskej kultúrnej revolúcie" - celonárodného hnutia vedeného vodcom Komunistickej strany Číny Mao Ce-tungom. Išlo o jedno z najkontroverznejších období jeho vládnutia, píše agentúra DPA.
Mao spustil túto desať rokov trvajúcu iniciatívu v máji 1966 vyhlásením, že do vlády a spoločnosti sa infiltrovali buržoázne prvky, ktoré musia byť vykorenené triednym bojom.
Pri príležitosti 120. výročia narodenia Mao Ce-tunga odhalili jeho zlatú sochu Čítajte Na prvých zhromaždeniach sa zúčastňovali väčšinou študenti. Čoskoro vstúpili do politického boja i robotníci, vojaci a vládni činitelia. Stranícke vedenie vyzvalo ľud, aby "rozdrvil tých, čo sa vydávajú po kapitalistickej ceste".
Počas revolúcie bolo zavraždených 1,5 až 1,8 milióna ľudí, často pri verejnom lynčovaní. Mnoho osôb označených za triednych nepriateľov spáchalo samovraždu, prenasledovaných bolo najmenej 36 miliónov Číňanov, analyzuje DPA.
Za väčšinou prípadov zničenia kultúrnych pamiatok a za násilím voči "kontrarevolucionárom" stáli skupiny mládeže známe ako Červené gardy.
"Veľká proletárska kultúrna revolúcia" podľa DPA predstavuje jednu z najtemnejších kapitol novovekých čínskych dejín a v samotnej krajine je stále vnímaná ako tabu. Historici sa všeobecne zhodujú, že Mao ju využil na odstránenie svojich politických oponentov.
Kultúrna revolúcia sa v Číne skončila Maovou smrťou v roku 1976.
