BRATISLAVA. „Neveril som, že sa dožijem takého veku. Keby so starobou neprišli zdravotné problémy, bol by to krásny život“, povedal pred dvoma rokmi v rozhovore pri iDnes.cz plukovník Jaroslav Hofrichter (23.9.1920- 10.5.2016).
Bývalý strelec 311. bombardovacej perute britskej RAF mal najväčší rešpekt pred misiami proti bojovým lodiam.
Sklamala ho pasivita
Rodák z Plzne veril, že Československo sa bude Mníchovskému diktátu brániť. Keď sa tak nestalo, sklamaný mladík odišiel do vtedy britskej Palestíny.
Cestoval aj naprieč Afrikou, postupne navštívil Somálsko, Durban i Kapské mesto a napokon cez Atlantik doplával do Kanady. Do leteckej školy sa nedostal, vyžiadal si teda strelecký výcvik – bol totiž najkratší a Hofrichter veril, že jedine tak si po vstupe Sovietskeho zväzu do vojny ešte zabojuje.
Po absolvovaní výcviku sa stal členom 311. bombardovacej perute RAF. Ako uvádza český armyweb, Jaroslav Hofrichter bol sprvoti palubným strelcom, neskôr ho veliteľ poslal na kurz palubného inžinierstva, ktorý dokončil s výborným prospechom.
V rokoch 1941 až 1945 nalietal na strojoch Wellington a Liberator 680 operačných hodín.
Na letisko mal zákaz vstupu
„Ak by som tvrdil, že som sa nikdy nebál, bola by to lož. Na lode sme útočili z malej výšky, vtedy som si hovoril: Sem dostrelí každá puška," citoval Hofrichtera armyweb.
Po vojne nastúpil k dopravnému letectvu a často lietal do Anglicka. V marci 1949 ho zatkli. Síce len na štrnásť dní, no bez udania dôvodu bol s okamžitou platnosťou prepustený zo štátnych služieb.
Na letisko nesmel ani vstúpiť. Pracovať mohol len v lomoch alebo v poľnohospodárstve. Keďže bol vyučeným sústružníkom, nastúpil nakoniec do závodu pražskej Tesly. Tu zostal až do dôchodku.
