ATÉNY, BRATISLAVA. Šahíra a deväť členov jej rodiny ušli pred regionálnymi nepokojmi zo sýrskeho mesta Daír az-Zúr do Rakky. Stadiaľ ich do Turecka vyhnal Islamský štát. Napokon sa preplavili z tureckého pobrežia do Grécka – a tu ich zaregistrovali. Stalo sa to však deň po tom, čo začala platiť európska dohoda s Tureckom o pomoci s utečencami.
Podľa nej Turecko obmedzuje prílev utečencov zo svojho územia do Grécka a spätne prijíma tých, ktorí v Únii právo na azyl nemajú. Zložité byrokratické procesy znamenajú však aj to, že ľudia ako Šahíra môžu čakať mesiace v táboroch na gréckych ostrovoch, kým ich žiadosti spracujú a presídlia ich do niektorých z členských štátov Únie za zvyškom rodiny.
„Je to ako v Guantáname,“ opisuje jeden z táborov na ostrove Lesbos pre magazín Newsweek.
Namiesto mena len číslo. Čo sa deje s utečencami, ktorí cestu neprežijú? Čítajte Zložitý partner
V Grécku stále zostáva vyše 54-tisíc utečencov. Napriek tomu, že dohoda s Tureckom znížila počty ľudí, ktorí na člnoch prichádzajú, Európa začína hovoriť o alternatíve. Tá by situáciu v Grécku mohla výrazne zhoršiť.
Dohoda s Tureckom je totiž podľa viacerých strán ohrozená. Turecký premiér Ahmet Davutoglu po nezhodách s prezidentom Erdoganom končí vo funkcii. Erdogan navyše kritizoval Úniu za ochranu teroristov a odkázal, aby išla svojou cestou.
Toto všetko prispieva k neistote nad tým, či vôbec dohoda vydrží.
„Turecko je podľa predpokladu veľmi zložitý partner a od začiatku sa malo počítať s nejakou alternatívou,“ myslí si Radko Hokovský, riaditeľ českého think-tanku Evropské hodnoty.
Prvé správy o alternatívnom pláne priniesol v pondelok nemecký denník Bild. Nemeckí lídri podľa neho rokujú o tom, že peniaze sľúbené Turecku by putovali do Grécka a z gréckych ostrovov by sa stali utečenecké tábory, z ktorých by deportovali tých, ktorí podmienky Únie nespĺňajú.
Zvyšných utečencov by až po udelení azylu previezli na grécku pevninu.
