BRATISLAVA. Americký prezident Barack Obama v utorok v Chicagu predniesol svoj posledný prejav vo funkcii. Počas ôsmich rokov sa prihováral za mier, zákaz jadrových zbraní či rešpektovanie práv moslimov.
Pozrite si najpamätnejšie odkazy, ktoré Obama predniesol vo svojich prejavoch po celom svete.
Obama navštívi ako prvý prezident USA japonskú Hirošimu Čítajte Praha a svet bez jadra
Už na začiatku svojho úradovania predstavil v Prahe svoju víziu sveta bez jadrových zbraní. Práve na toto by mal zareagovať aj svojou návštevou Hirošimy, teda mesta, kde sa jadrové zbrane prvýkrát použili.
„Existencia tisícok jadrových zbraní je najnebezpečnejším dedičstvom studenej vojny,“ vyhlásil v prejave na Hradčanskom námestí. „Studená vojna už zmizla, no tisíce jadrových zbraní nie.“
Káhira a gesto voči moslimom
Obama chcel veľmi ukázať, že je iný ako jeho predchodca George Bush, ktorého obviňovali, že v Iraku a v Afganistane začal vojnu proti moslimom. Prišiel preto do Káhiry a predniesol prejav celému moslimskému svetu.
„Žiadny prejav nevie vymazať roky nedôvery,“ priznal Obama. „Prišiel som, aby som sa snažil o nový začiatok medzi Spojenými štátmi a moslimami na celom svete, o vzťah založený na vzájomných záujmoch a vzájomnom rešpekte,“ vyhlásil.
Nobelista Obama
Už rok po zvolení dostal Barack Obama Nobelovu cenu mieru. „Zabojujme o svet, akým by mal byť,“ vyhlásil pri preberaní ceny v Osle. „S čistou mysľou pochopíme, že vojny tu budú stále, no my sa musíme snažiť o mier.“
Paradoxom bolo, že Spojené štáty pod Obamovým vedením v tom čase stále viedli vojny v Iraku a v Afganistane a ani v ďalších rokoch sa prezident nebránil vojenským zákrokom. Mnohých teda ako vyslanec mieru sklamal.
„Ak chceme mať trvalý mier, potom aj slová medzinárodného spoločenstva musia niečo znamenať,“ povedal v prejave. „Tie režimy, ktoré medzinárodné pravidlá porušujú, musia za to zaplatiť.“
Obama otvára Mjanmarsko
Mjanmarsko dlho patrilo medzi najuzavretejšie režimy sveta. Armáda sa od roku 2010 postupne vzdávala moci, otvárala sa, prepustila opozičnú líderku Aun Schan Su Ťij na slobodu.
Otvárala sa aj Američanom, čo Obama ocenil v roku 2012 návštevou a prejavom na Rangúnskej univerzite.
Zdôraznil vtedy, že Mjanmarsko je len na začiatku cesty. „Reformy, ktoré spustila vládnuca vrstva musí vyhovovať aj bežnému ľudu, ktorý tvorí základ spoločnosti. Iskry progresu, ktoré sme videli, nemôžete uhasiť, musíte ich posilniť, aby sa stali žiariacou Severkou pre túto krajinu.“
Mjanmarská armáda medzitým odovzdala moc vtedajšej opozícii na čele so Su Ťij. Krajine na tento rok predpovedajú najväčší ekonomický rast na svete.
Obama a iránske jadro
Kľúčová dohoda o jadrovom programe s Iránom zatiaľ k Obamovej návšteve Teheránu neviedla, no už len samotný súhlas s postupným rušením sankcií je veľkým krokom.
„Toto je najsilnejšia dohoda o nešírení jadrového materiálu, aká sa kedy dosiahla,“ vyhlásil pred rokom po podpise dohody.
„Irán s jadrovými zbraňami je oveľa nebezpečnejší ako Irán, ktorý profituje zo zrušenia sankcií,“ odkázal kritikom dohody s teokratickým režimom.
Obama na Kube
Osobitne citlivou témou pre Američanov je neďaleká Kuba a miestny komunistický režim Castrovcov. Aj v tejto otázke dosiahol Obama posun a v marci tohto roka ostrov osobne navštívil.
„Prišiel som pochovať posledné pozostatky studenej vojny v Amerike,“ vyhlásil počas návštevy. „Poznám históriu, ale odmietam ostať v nej uväznený. Je čas, aby sme sa spoločne pozerali dopredu.“
