KÁTHMANDU. Je veľa dôvodov prečo tam neísť, pokúsiť sa vyliezť na Everest je zo svojej podstaty iracionálny akt – výhra túžby nad rozumom.
Týmito slovami opisoval snahu pokoriť najvyššiu horu sveta americký spisovateľ John Krakauer vo svojej knihe Into thin Air. Sám bol členom známej expedície v roku 1996, keď pri výstupe zahynulo osem horolezcov a o ktorej vznikol film Everest.
Na Mount Everest sa ročne snažia dostať desiatky horolezcov z celého sveta – doteraz tak spravilo vyše štyritisíc ľudí.
Kým väčšina sa snaží pokoriť horu z juhovýchodnej nepálskej časti, čoraz viac expedícií a najmä skúsenejších horolezcov sa snaží na vrchol dostať alternatívnou a oveľa ťažšou trasou z tibetskej strany či juhozápadnou stenou.

Biznis za milióny
Minulý rok po prvýkrát od roku 1974 nikto nedosiahol vrchol Everestu.
Keď v apríli 2014 pochovala lavína pri ľadopáde Khumbu šestnásť nepálskych šerpov, mnohí sa späť na horu odmietali vrátiť. Niektorí výzvy zamestnávateľa bojkotovali, alebo ich nahnevala asi štyristo dolárová kompenzácia pre rodinných príslušníkov – čo nestačilo ani na pohreb.
Keď po šiestich dňoch prišli nepálski úradníci do základného tábora, hádzali po nich kamene, opisuje v reportáži National Geographic. Šerpovia sa na horu nevrátili a sezóna skončila.
O rok neskôr zasiahlo Nepál zemetrasenie, ktoré si vyžiadalo deväť tisíc obetí vrátane 18 lezcov a sprievodcov v základnom tábore. Všetky ďalšie výstupy následne zrušili.
Pre nepálsky turizmus a najmä miestnych šerpov je to veľká ekonomická strata, ktorú sa snažia tento rok dobehnúť. „Bude to dobrý rok. Ak nie, bude to katastrofálne,“ hovorí pre New York Times belgický podnikateľ Christof Deblauwe, ktorý sa o výstup pokúša už tretíkrát.
Len samotné povolenie na lezenie stojí vyše 25-tisíc dolárov.