Rosettská doska
Čierna kamenná doska, ktorá vznikla okolo roku 196 pred naším letopočtom bola základom na rozlúštenie egyptských hierogylofov. Nachádza sa na nej štrnásť riadkov hieroglyfov, 32 riadkov v démotickom písme (egyptské ľudové písmo) a 55 riadkov v starogréčtine. Egyptské písmo vďaka tomu rozlúštil Jean-Francois Champellion.
Samotná doska najprv skončila v rukách Francúzov, ktorí za Napoleona organizovali výpravy do Grécka. Keď ho Briti v roku 1802 porazili, skončila v Britskom múzeu. Londýn odvtedy odmieta výzvy Egypťanov, aby dosku vrátili.
Reliéfy z Partenónu
Pred dvesto rokmi Grécko patrilo pod Osmanskú ríšu. Britský veľvyslanec v nej lord Elgin nariadil fresku z Partenónu odobrať a presunúť do Británie.
Keď prišiel o peniaze a hrozilo mu, že ho budú súdiť za zneužitie funkcie na pustošenie Akropoly, nakoniec súhlasil s tým, že reliéf predá vláde a tá ho vystaví v múzeu. Britov to stálo 35-tisíc vtedajších libier, len oddelenie a prevoz fresky lorda Egina stál približne dvojnásobok.
Najdlhší spor o návrat pamiatky tak trvá už takmer dvesto rokov.

Čínske cisárske klenoty
V Britskom múzeu sa nachádza aj 23-tisíc čínskych cisárskych klenotov, ktoré ulúpili v 19. storočí v Pekingu. Briti vtedy vyrabovali sídlo cisára a zrovnali so zemou Starý letný palác v Pekingu.
„Ani si len neviete predstaviť krásu vecí, ktoré sme spálili,“ napísal vtedy jeden z britských dôstojníkov, „až srdce pri tom pukalo.“
Britské múzeum sa ich vzdať nechce a tvrdí, že ide o celosvetové kultúrne dedičstvo a nemá tak na neho nárok len súčasná komunistická vláda. Viac turistov sa k nim dostane, ak aj naďalej ostanú v Londýne ako v Pekingu.
Busta Nefertiti
Aj keď Egypťania sa snažia získať tisíce svojich pamiatok zo sveta a busta kráľovnej Nefertiti patrí medzi tie najcennejšie, ani v tomto prípade neuspeli. V Neues Musem v Berlíne láka milión návštevníkov ročne.
Bustu v roku 1912 objavil nemecký egyptológ Ludwig Borchardt a rok na to ju presunul do Nemecka. Berlín odvtedy výzvy na vrátenie sochy odmieta, tvrdí tiež, že by sa po ceste mohla zničiť.
„Nefertiti je a aj ostane vyslankyňou Egypta v Berlíne,“ cituje portál Mic.com Hermanna Parzingera, riaditeľa Nadácie pre pruské kultúrne dedičstvo.

Ištarina brána
Keď sa v roku 2013 postavil iracký študent Zejdún Ajchání pred Ištarinu bránu v berlínskom Pergamskom múzeu s napísom „Toto patrí do Iraku“, záber obletel svet. Vyvolal však rôzne reakcie.