VIEDEŇ, BRATISLAVA. Werner Faymann bol v posledných rokoch symbolom stability, podľa niektorých nemennosti alebo až nezáživnosti, rakúskej politiky. Premiérom od roku 2008, na čele širokej koalície jeho socialistov (SPÖ) a ľudovcov, ktorá si rozdelila posty v štáte.
Utečenecká kríza však za posledný rok Rakúsko zmenila, rovnaká neostala ani rakúska politika. Faymann odchádza z čela vlády aj strany.
Dôvodom je tlak vo vnútri jeho strany a kritika po prezidentských voľbách, ktoré kandidáti hlavných strán nezvládli. Naopak, dominoval v nich zástupca Slobodných Norbert Hofer.
"Mať väčšinu (v strane) nestačí," povedal Faymann na tlačovej konferencii, kde oznámil odchod.
Pád socialistov
Werner Faymann bol po nemeckej kancelárke Merkelovej najdlhšie slúžiacim európskym lídrom. Jeho odstúpenie z čela rakúskej vlády môže podľa rakúskeho politológa Petra Hajeka znamenať aj predčasné voľby.
Hofer už vopred avizoval, že ak by sa stal prezidentom, mohol by využiť svoju právomoc rozpustiť parlament a vyvolať tak predčasné voľby ešte pred riadnym termínom v roku 2018. Prieskumy naznačujú, že jeho strana by ich vyhrala. "Budete prekvapení, čo všetko sa dá z postu prezidenta urobiť," sľuboval v televíznej debate.
O tom, či túto možnosť naozaj dostane, sa rozhodne v druhom kole 22. mája. Hofer sa v ňom stretne s bývalým predsedom Zelených Alexandrom Van der Bellenom.
"Šanca na predčasné voľby je asi päťdesiat percent, ale závisí to od toho, ako sa s touto zmenou vysporiada SPÖ a najmä kto bude novým lídrom strany a kancelárom," hovorí Hajek.
Podľa serveru Bloomberg sú možnými kandidátmi na šéfa socialistov napríklad bývalý šéf verejnoprávnej televízie ORF Gerhard Zeiler či šéf štátnych železníc Christian Kern.
Kým strana rozhodne, krajinu povedie vicekancelár Reinhold Mitterlehner a stranu viedenský starosta, známy proutečeneckým prístupom, Michael Häupl. Socialisti by mali oznámiť meno nového lídra tento týždeň.
Nemali koncept pre budúcnosť
Podľa Hajeka však pozícia kancelára aj jeho strany SPÖ upadla nielen kvôli tlaku za utečeneckú krízu. Dôvodom je aj tlak pre školstvo, zdravotníctvo či daňový systém.
"Najväčším problémom SPÖ a Faymanna bolo to, že nemali koncepty pre budúcnosť. Faymann robil svoju prácu kancelára podľa hodiniek, no chýbala mu akákoľvek vízia do budúcnosti," tvrdí politológ.
To je aj dôvod, prečo sa mnohí voliči v prezidentských voľbách priklonili na stranu Slobodných. "Voliči sú znudení z tradičnej politiky, chcú zmenu," vraví Hajek.
Takúto krízu pritom nezažíva len SPÖ. "Ide o celoeurópsku krízu sociálno-demokratických strán, nie je to len otázka Rakúska. Je tu veľký tlak na reštart," dodáva Hajek.
Sociálni demokrati strácajú podporu napríklad v Nemecku, strana SPD mala minulý týždeň v prieskumoch len 20-percentnú podporu, čo je dlhodobé minimum. SPD navyše musela dementovať informácie o tom, že jej líder Sigmar Gabriel odstupuje.
Rakúske voľby: Šok, krajná pravica a utečenci Čítajte Utečenecká karta
Sociálnych demokratov rozhádali aj rozdielne názory na riešenie utečeneckej krízy. Slobodným rástla podpora už dlhodobo, utečenecká kríza to ešte viac posilnila. Koalícia sociálnych demokratov a ľudovcov (ÖVP) pritom už v roku 2014 deklarovala, že s populistami spolupracovať nebudú. Túto pozíciu obhajoval aj Faymann.
Paradoxne, Faymannova vláda v posledných mesiacoch preberala mnohé veci z programu populistických strán, najznámejších opatrením je obnovenie kontrol na hraniciach, pripravovaný múr na ceste do Talianska a obmedzenie počtu prijatých žiadostí o azyl v tomto roku na 37500.
Nie všetci v strane však majú jednotný názor - podľa niektorých by strana mala s FPÖ spolupracovať, ignorácia im totiž prinesie ešte väčšiu popularitu, píše Financial Times.
