LONDÝN, BRATISLAVA. Často išlo o vojnovú korisť alebo jednoduchú krádež. A nie je náhodou, že v mnohých prípadoch historické artefakty skončili v Británii, bývalej svetovej superveľmoci číslo jeden.
Rosettská doska, vďaka ktorej rozlúštili egyptské hieroglyfy. Egyptské múmie, babylonské sochy či reliéf a sochy z aténskeho Partenónu. Toto všetko sa nachádza v jedinej budove, v Britskom múzeu v centre Londýna. A toto všetko by krajiny, odkiaľ pamiatky pochádzajú, najradšej videli späť na svojom území.

Krádež ľudskému spoločenstvu
Najaktívnejšie je Grécko, ktorého minister kultúry už avizoval, že spor o reliéf z Partenónu chce dostať na pôdu OSN.
„Ak OSN reprezentuje všetky krajiny sveta a tie povedia, že reliéf by sa mal vrátiť do Grécka, tak môžeme Britské múzeum žalovať, lebo koná v rozpore so záujmami medzinárodného spoločenstva,“ povedal minister Aristides Baltas pre Guardian.
Na kampaň si krajina volí symbolický dátum, keďže 7. júna to bude presne dvesto rokov od vtedy, čo Briti reliéf získali. Ide tak o najdlhší prebiehajúci medzinárodný spor o pamiatku.
Pred dvesto rokmi Grécko patrilo pod Osmanskú ríšu. Britský veľvyslanec v nej Lord Elgin nariadil fresku z Partenónu odobrať a presunúť do Británie.
Keď prišiel o peniaze a hrozilo mu, že ho budú súdiť za zneužitie funkcie na pustošenie Akropoly, nakoniec súhlasil s tým, že reliéf predá vláde a tá ho vystaví v múzeu. Britov to stálo 35-tisíc vtedajších libier, len oddelenie a prevoz fresky Lorda Egina stál približne dvojnásobok.