MOSKVA, PRAHA. Kým Rusi vytrvalo nazývajú 9. máj svätým sviatkom pre všetky bývalé sovietske republiky, niektoré z nich sa na víťazstvo vo Veľkej vlasteneckej vojne pozerajú po svojom – bez ideologického diktátu Moskvy.
Predovšetkým baltské krajiny vnímajú už dávno „oslobodenie“ od nacizmu Červenou armádou ako zámenu jednej okupácie za druhú.
Podobne sa k tomuto dátumu stavia dnes aj Ukrajina, ktorú práve rozdiel v nazeraní na historické udalosti v minulom storočí vrátane pôsobenia sovietskej armády na ukrajinskom území štiepi na dva tábory.
Oslava s kompromisom
Na východe krajiny oslavujú červenoarmejcov ako hrdinov, na Západe je to okupant. V Kyjeve sa preto pokúšajú o kompromisnú oslavu a nazvali je Dňom pamäte a zmierenia.
Už vlani demonštratívne presunuli hlavné oslavy sviatku na 8. mája, keď oslavujú aj Spojené štáty a krajiny Európskej únie.
A 9. máj už pre Ukrajincov nie je oficiálne Dňom víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne, ale Dňom víťazstva nad nacizmom v Európe. Ukrajinské oslavy stratili na pompéznosti a nie sú tak prvoplánovo militantné, ako to bývalo predtým.
Zato v Moskve sa držia starých poriadkov. Lenže tento rok ani tam nebudú oslavy také pyšné, ako bývalo zvykom. Dôvody skromnosti nie sú ideologické, ale finančné.
Vojenská prehliadka na Červenom námestí bude najskromnejšia za niekoľko posledných rokov. Odhaduje sa, že bude asi štyrikrát lacnejšia, ako tá vlaňajšia, ktorá však bola v jubilejnom roku.
