BRATISLAVA. Amerika má za sebou mnoho volebných dní primárkovej sezóny a vyše roka kampaňovania. Mnohí voliči pritom čelia situácii, keď tento cyklus nakoniec nebude o entuziazme za svojho kandidáta – ale koho by v úrade prezidenta jednoducho nezniesli.
Po inšpiratívnych kampaniach Baracka Obamu, víťaza posledných dvoch volieb, pomerne neobvyklá situácia.
Ako to Trump dotiahol tak ďaleko. Pomohli mu politici aj bohatý otec Čítajte Blížiace sa nominačné zjazdy
Za republikánov sa už definitívne rozhodlo – do súboja s demokratom pôjde excentrický miliardár s kontroverzným štýlom a radikálnou rétorikou Donald Trump.
Jeho minulotýždňové víťazstvo v Indiane a následné odstúpenie dvoch posledných kandidátov z boja prakticky urobilo z Trumpa formálne nominovaného kandidáta. Žiaden boj na nominačnom zjazde v júli v Clevelande nebude. No typický zjazd to tiež nebude.
Paradoxne, práve u demokratov sa môže bojovať aj priamo na pôde tzv. konventu. Demokratický socialista Bernie Sanders sľubuje, že zostane úplne do konca – až kým neodovzdajú svoje hlasy poslední demokratickí voliči (primárky sa končia hlavným mestom 14. júna).
Aj Hillary Clintonová v kampani v roku 2008 bojovala do poslednej chvíle. Je pravdepodobné, že ani jeden z kandidátov sa nedostane k magickému počtu väčšiny delegátov voľbami. Je však už niekoľko týždňov jasné, že Sanders už Clintonovú v počte zvolených delegátov nepredbehne.
Spolieha sa na nevolených superdelegátov – reprezentantov strany, zákonodarcov, politikov – no veľká väčšina z nich podporuje od začiatku najmä Clintonovú. Je preto pravdepodobné hraničiace s istotou, že vo Philadelphii si nomináciu prevezme ona.
