Viedeň 18. apríla (TASR) - Zmeny, ktoré v prvom roku po svojom vstupe do EÚ zažila slovenská spoločnosť, sú prenikavé. Nie sú však natoľko výrazné ako zmeny spojené so zmenou systému v 80. rokoch.
Členstvo Slovenska v EÚ a v NATO potvrdilo definitívne prozápadné smerovane Slovenska a odstránilo vnútropolitické rozbroje, ktoré boli od roku 1989 pre Slovensko také charakteristické, píše vo svojej dnešnej analýze rakúska agentúra APA.
Politické boje na Slovensku poznamenávala až do roku 2004 obava, či bude Slovensko vôbec schopné splniť podmienky vstupu do EÚ, vynárali sa obavy, či integrácia krajiny do únie je zlučiteľná so vznikom samostatného Slovenska a či budú slovenské politické elity zodpovedať štandardom EÚ.
Vývoj na Slovensku počas tzv. Mečiarovej éry - v rokoch 1994-98 tieto obavy potvrdzoval. Zdalo sa, že zo Slovenska sa stane "vydedeným" štátom, píše APA a dodáva, že skutočný integračný proces sa na Slovensku rozbehol až po parlamentných voľbách v roku 1998.
Rýchlosť, s akou Slovensko dobehlo svojich susedov Maďarsko, Česko a Poľsko v prístupových rokovaniach, ukázala, že slovenská spoločnosť sa napriek odchýlkam transformovala smerom, ktorý bol kompatibilný so štandardmi EÚ.
Vstup krajiny do EÚ umožnil ventilovať spory, ktoré sú charakteristické pre všetky demokratické krajiny, pokračuje APA a pripomína, že aj na Slovensku sa vyostril spor medzi neoliberálmi a prívržencami sociálneho štátu.
Ľavica tento spor skrz-naskrz prehrala a vláda pravého stredu presadzovala po roku 2002 čoraz radikálnejšie reformy. Reformy daňového systému, zdravotníctva a dôchodkov urobili zo Slovenska príklad neoliberalizmu, píše ďalej APA.
Naplno vzbĺkol taktiež spor medzi liberálmi a konzervatívcami, pričom za kratší koniec ťahali skôr liberáli, svoj vplyv na dianie v spoločnosti si upevnili cirkvi, osobitne katolícka, a zmenili sa aj vzťahy medzi stranami. KSS a SNS dokážu síce osloviť päť až sedem percent voličov, ich koaličný potenciál sa však rovná nule.
Okolo Mečiarovho HZDS sa stále vznáša fluidum autoritatívnej strany, ktorá svojou politikou v rokoch 1994-98 ohrozovala integráciu Slovenska do EÚ. Ale práve HZDS je na ceste zvýšiť svoj koaličný potenciál.
Premiér Mikuláš Dzurinda. ktorý je aj predsedom SDKÚ, vidí momentálne väčšie nebezpečenstvo pre svoje reformy v predsedovi opozičného Smeru Róbertovi Ficovi ako vo Vladimírovi Mečiarovi.
Napriek významu integrácie Slovenska do EÚ možno sotva očakávať, že prvé výročie tejto udalosti sa stane dôvodom na masové oslavy. Túto zdržanlivosť však možno vnímať nie ako ľahostajnosť, ale ako náznak toho, že zmeny súvisiace s integráciou do EÚ sú prenikavé a spoločnosť ich považuje za správne, píše v závere analýzy APA.
5 jč dem