RAMÁDÍ. Centrum irackej provincie Anbár, mesto Ramádí, bývalo domovom pre milión ľudí. Z kedysi rušného mesta zostali po boji medzi armádou a bojovníkmi z extrémistickej skupiny Islamský štát iba trosky.
Zo satelitných záberov sa dá odhadnúť, že poškodených je viac ako tritisíc domov, štyristo ciest a mostov. Mesto, ktoré džíhadisti dobyli vlani v máji a opustili tento rok v januári, je pokryté sutinou a zíva prázdnotou, napísala agentúra AP.
Z mesta sú len trosky
Trosky sú na mieste, kde stával bazén a predávala sa zmrzlina, so zemou je zrovnaná aj ulica, kde bývali zmenárne a autoopravovne - na mieste zostal iba kráter po bombe. Zmizla reštaurácia na námestí Hadžího Zijáda preslávená grilovanými špecialitami.
Vďaka veľkému úspechu majiteľ pred tromi rokmi nechal naproti cez ulicu postaviť ešte väčší podnik. Aj z neho je len hromada tehál.
Jeden po druhom spadli bytové domy, budovám v obytnej štvrti chýbajú čelné steny a je vidieť do izieb, v ktorých zostal nábytok. Na stenách sú nápisy, ktoré varujú pred vstupom, pretože vo vnútri môžu byť výbušniny.
Iracká armáda označila vytlačenie Islamského štátu z Ramádí za veľké víťazstvo, avšak cenou za neho bolo mesto samotné.
Jedinou známkou života sú teraz vojaci strážiaci čerstvo natreté kontrolné stanovište. Automobily sa musia na prašných cestách vyhýbať kráterom. To, že tu kedysi bola obývaná ulica, prezrádzajú len línie bránok, ktoré viedli do záhrad, a skupinky ovocných stromov.
Obyvatelia oslobodeného Ramádí sa boja návratu domov Čítajte Spálená zem
Na tejto skaze sa podieľal IS so svojimi výbušninami a iracká armáda podporovaná koalíciou, ktorá podnikla na džihádistov stovky náletov.
Vo chvíli, keď IS začne strácať územia, uplatňuje stratégiu spálenej zeme. Za bojovníkmi zostane prázdno, domy vyhodia do povetria, zvyšok zamínujú. Odstrániť nálože je tak náročné, že viaceré územia, ktoré sa nedávno podarilo irackej armáde oslobodiť, sú neobývateľné.
"Nechali tu len sutiny," povedal major Muhammad Husajn, ktorého pluk vošiel do mesta ako jeden z prvých.
Nová stratégia kvôli Mósulu
Iracká vláda a spojenecká koalícia teraz prehodnocuje stratégiu pri dobýjaní územia a snaží sa obmedzovať nálety na mestské aglomerácie, kde sú bojovníci IS. Zintenzívnili aj výcvik ľudí na odstraňovanie mín.
Nový postup sa rieši hlavne kvôli dvojmilionovému Mósulu, ktorý chce armáda oslobodiť a Islamský štát ho má pod kontrolou skoro dva roky.
Keď bolo Ramádí v januári oslobodené, vrátilo sa tam niekoľko tisíc rodín, avšak návrat ďalších zastavili, pretože desiatky civilistov prišli o život pri explóziách bômb, ktoré IS po sebe zanechal.
K odmínovaniu prizvali americkú firmu Janus Global Operations. V Ramádí pracuje od apríla a zatiaľ od mín vyčistila iba tisíc štvorcových metrov.
Zničili vládne budovy
Akonáhle IS vlani v máji mesto obsadil, začal metodicky ničiť vládne budovy. Jeho ľudia obsadili domy civilistov a urobili z nich kasárne a veliteľstvo.
Ulice podkopali tunelmi, aby sa ukryli pred náletmi, zavreli školy, vydrancovali domy tých, ktorí pracovali pre vládu.
Hlavný stan zriadili v areáli univerzity na západnom okraji mesta. Elektrická sieť je zničená, ťažko poškodený je rozvod vody. Radikáli odpálili posledné funkčné mosty a dve priehrady. IS sa postaral o to, aby sa v Ramadi nedalo žiť, povedal Patrick Martin z Ústavu pre štúdium vojny (ISW).
Keď sa major Husajn so svojimi mužmi blížil k Ramádí, videl, že radikáli zapálili univerzitu, aby zničili celú dokumentáciu. Oheň horel dva dni. Vojsť sa dá len do dvoch čitární, zvyšok štvorposchodovej budovy je zamínovaný.
Po oslavách prišlo vytriezvenie
Väčšina obyvateľov žije stále mimo svojich domovov, desiatky tisíc v táboroch v Bagdade alebo u príbuzných.
Ďalšie tisíce sa uchýlili do okolitých dedín, veľký tábor vznikol pri jazere Habbáníja južne od Ramádí. Pláž, na ktorú ešte v roku 2012 prichádzali Iračania, aby sa venovali vodnému lyžovaniu a jazde na člnoch, teraz lemuje množstvo stanov. Hotel s 300 izbami rovnako ako chatky sú plné utečencov z Ramádí, Fallúdže a Hítu.
Tridsaťročná umm Chálidová žila v byte v centre Ramádí. Čaká štvrté dieťa a žije s rodinou v chatrči, ktorú jej muž postavil na brehu jazera z kovových tyčí a plachiet. Po úteku z mesta žena dostávala správy a vedela, že ich dom stále stojí. Pri ofenzíve ho ale zasiahla bomba. Keď prišla správa o oslobodení, v tábore sa oslavovalo vo veľkom.
Potom ale prišlo vytriezvenie. Manžel odišiel do Ramádí obhliadnuť škody a vrátil sa s fotografiami v telefóne. "Vyzeralo to, ako by tam nikdy nič nebolo. A to nielen na mieste, kde bol náš dom, ale v celej štvrti," povedala umm Chálidová.
