MADRID, BRATISLAVA. Desaťročia to bola krajina, kde sa pri moci pravidelne striedali len dve strany. Ak voliči prestali byť spokojní s pravicou, do vlády poslali socialistov a naopak.
Španielsky politický systém je dnes v totálnom rozvrate, štyri a pol mesiaca rokovaní po predošlých voľbách nepriniesli žiadny výsledok a krajinu čakajú predčasné voľby.
Nová krv v politike
„Hlavným dôvodom je roztrieštenosť straníckeho systému, ktorý vyprodukoval politické strany ako Podemos a Ciudadanos,“ povedal pre SME viceprezident inštitútu Teneo, politický analytik Antonio Barroso.
Španielsky pat však nepovažuje za niečo, čo by malo len negatíva. „Roztrieštenie strán je problematický fenomén,“ myslí si.
„Z krátkodobého hľadiska môže mať neistota negatívne dopady na ekonomiku. Ale z toho dlhodobého sú zmeny pozitívne. Pretože výsledkom je nová krv v španielskej politike, ktorá môže zvýšiť dôveru Španielov v politický systém.“
Stačila na to jedna hospodárska kríza a jeden mladý vysokoškolský učiteľ, ktorý namiesto obleku nosí len košeľu a namiesto drahých hodiniek má na ruke obyčajnú šnúrku. Antisystémový imidž Pabla Iglesiasa, lídra hnutia Podemos, umocňuje jeho dlhý zapletený vrkoč.
Premiér Rajoy. (zdroj: SITA/AP)Kto za to môže?
Za hlavného „vinníka“ politického patu niektorí považujú práve Iglesiasa. Je nekompromisný, odmieta sa dohodnúť s takzvanými tradičnými stranami a dokonca aj so socialistami, ktorí by mu mali byť najbližší. Ďalší zase tvrdia, že 37-ročný „rebel“, ako ho niekedy označujú, je len logickým dôsledkom zlyhania takzvaných tradičných strán.
Španielski politici, ale aj odborníci teraz diskutujú, kto má vlastne krízu na svedomí. V podstate sú rozdelení na dva tábory – buď za všetko môže „bojovník proti imperializmu“ Iglesias, alebo naopak socialisti a ľudovci, ktorých dlhoročné vlády poznačili rozsiahle korupčné škandály.
Rokovania medzi stranami Ciudadanos a Podemos. (zdroj: TASR/AP)Ťažké výzvy pre vládu
Vláda v Madride, nech už bude akákoľvek, to nebude mať ľahké. Potrebuje sa urýchlene dohodnúť s Kataláncami na väčšej autonómii, inak hrozí, že najbohatší španielsky región sa skôr či neskôr odtrhne. Ekonomika sa síce už z recesie z roku 2008 čiastočne spamätala, politická neistota však môže stále zadlženú krajinu do nej opäť vrhnúť.
„Niekto v tejto chvíli jednoducho musí krajinu viesť,“ napísal nedávno v editoriáli komentátor Guardianu.
Prieskumy pred voľbami nenaznačujú, že španielsku krízu voľby vyriešia. Ľudovci ani socialisti sa už k volebným ziskom v dohľadnom čase nevrátia a do parlamentu by sa opäť mali dostať aj Podemos a Ciudadanos.
„Politickí lídri budú po opakovaných voľbách pod oveľa väčším tlakom sformovať vládu. Ale očakávam, že rokovania budú pravdepodobne rovnako ťažké a zdĺhavé,“ uzavrel Barroso.
Ďalšie voľby nemusia nič vyriešiť
Španielsky politický pat sa začal ešte v decembri. Parlamentné voľby vtedy síce podľa očakávania vyhrali ľudovci úradujúceho premiéra Mariana Rajoya, prišli však o takmer polovicu voličov a stratili možnosť zostaviť vládu sami.
Druhí skončili socialisti Pedra Sáncheza a tesne za nimi s prekvapivým až 20-percentným ziskom Iglesiasovi Podemos (v preklade Môžeme). Do parlamentu sa ešte dostala aj strana Ciudadanos, takisto ako Podemos nové hnutie, avšak nie také radikálne a antisystémové.
Už vtedy bolo jasné, že zostaviť vládu nebude jednoduché. Rokovania, na ktoré mali strany čas do utorka, ukázali, že je to nemožné. Kráľ Filip preto musel vyhlásiť predčasné voľby.
Naplánované sú už na 26. júna, teda len tri dni po tom, ako budú Briti v referende rozhodovať o zotrvaní v Európskej únii.
