PARÍŽ, BRATISLAVA. Ak ste boli v Paríži, asi to poznáte. Romantickú prechádzku centrom mesta pri brehu Seiny kazí nekonečná premávka. K Víťaznému oblúku turisti chodia radšej podchodom. Cítiť to aj vo vzduchu.
Vôbec nie Peking, známy zábermi plnými smogu. To Paríž je najznečistenejším mestom planéty. Vyplýva to zo štúdie, ktorá skúmala a porovnávala množstvo toxických látok PM10 vo vzduchu v svetových metropolách.
Starostka francúzskej metropoly Anne Hidalgová to chce zmeniť, a preto výrazne obmedzuje autá v centre mesta. Alarmujúce hodnoty toxínov vo vzduchu totiž v najväčšej miere spôsobujú výfukové plyny.
Smerom k cyklistom
Už počas tohto leta sa chodci budú môcť prechádzať po cestách na oboch stranách rieky Seiny, ako i ďalších uliciach historického centra. Raz mesačne bude vyradený aj kruhový objazd pri Víťaznom oblúku.
Radnica pod jej vedením už v roku 2015 cyklistom umožnila nezastavovať na červenú na viac ako 1800 križovatkách po celom Paríži. Mesto tiež plánuje investovať 150 miliónov eur do výstavby cyklotrás.
Po celom Paríži do konca roka 2016 vybudujú nabíjacie stanice pre elektromobily na takmer tisícke miest. Okrem toho radnica štedro dotuje kúpu elektromobilov a populárnou sa stala i sieť požičovní elektromobilov Autolib.
Paríž nepatrí len Parížanom
Hidalgovej kroky si však našli aj kritikov. "Namiesto toho, aby sme smerovali k spájaniu priestoru chodcov s vodičmi, vodičov odstavujeme. V zime po nábreží nikto chodiť nebude," tvrdí Pierre Chasseray, predseda lobistickej skupiny Štyridsať miliónov vodičov.
Chasseray zamedzenie vstupu do miest pre autá považuje za diskrimináciu pracujúcich, ktorí do centra Paríža prichádzajú z predmestí a aglomerácií. "Uvedomme si, že Paríž nepatrí len Parížanom."
Obavy z ostrakizácie vodičov vyjadrila aj ministerka životného prostredia Segolene Royalová, ktorá parížsku starostku vyzvala, aby takéto rozhodnutia prijímala s opatrnosťou.
Veľkomestá konajú
Paríž nie je jediným európskym veľkomestom, ktoré zápasí s preťaženou a ekologicky škodlivou cestnou premávkou.
V Londýne už v roku 2003 zaviedli poplatky za vstup do centra mesta. Vodiči, ktorí tam chcú počas týždňa jazdiť, zaplatia od jedenásť do štrnásť libier - alebo desaťnásobne vyššiu pokutu.
Až 46 percent peňazí (1,2 miliardy libier) vyzbieraných počas prvých desiatich rokov fungovania projektu mesto investovalo do rozvoja dopravnej infraštruktúry a podpory cyklistov.
Ken Livingstone, ktorý bol londýnskym starostom, keď poplatky zaviedli, projekt hodnotí úspešne. "Jediným problémom bolo, že autobusy zrazu chodili tak rýchlo, že museli čakať na zastávkach," pripomína.
Londýnsky model si osvojili aj v Miláne a v Štokholme. Konkrétne opatrenia, podobné tým parížskym, avizuje aj Madrid.
Zatvorené Oslo
Jeden z najambicióznejších plánov prijalo v novembri minulého roka Oslo. Podľa schváleného plánu chce do roku 2019 centrum mesta pre súkromné vozidlá uzavrieť úplne, čo by malo mestu v roku 2020 zaručiť 50-percentné zníženie emisií v porovnaní s rokom 1990.
Niečo podobné skúsili aj vo viedenskej štvrti Floridsdorf. V roku 1999 tam spustili pilotný projekt sídliska bez automobilov. Majitelia či nájomcovia 244 nových bytových jednotiek sa zaviazali, že sa áut vzdajú úplne, čo viedlo k pozoruhodným výsledkom.
Bicykel ako hlavný dopravný prostriedok začalo používať až dvojnásobne viac ľudí na obyvateľa, než je celoviedenský priemer. Osemdesiat percent tamojších obyvateľov je s týmto spôsobom dopravy spokojných.
Architekti prostriedky ušetrené za výstavbu garáží použili na ekologické materiály, rozšírenie zelenej plochy a skvalitnenie infraštruktúry.
