WASHINGTON, BRATISLAVA. Cítil sa ako hmyz chytený v pavučine. Vždy, keď sa pohol, bolo to horšie. Únik bol nereálny. Od hlavného vyšetrovateľa vraj neustále počúval, že je najnebezpečnejším americkým zločincom od čias kórejskej vojny.
O svojom dvojročnom väznení v severokórejskej väznici teraz napísal americký misionár Kenneth Bae knihu. Bol jedným z dvanástich Američanov, ktorí v posledných rokoch skončili v severokórejských pracovných táboroch.
Výbor pre ľudské práva v Severnej Kórei odhaduje, že v pracovných táboroch tohto stalinistického režimu sa nachádza asi 120-tisíc väzňov, píšu New York Times.

Šíril zakázané materiály
Konanie v rozpore s nahláseným cieľom návštevy, nepriateľstvo voči Severnej Kórey či nepovolené náboženské aktivity patria k najčastejším dôvodom, pre ktoré severokórejské úrady väznia občanov cudzích krajín. Bae z Washingtonu sa podľa režimu previnil z tohto všetkého.
Americký evanjelický misionár juhokórejského pôvodu sa na severnú časť Kórejského polostrova dostal legálne z Číny, kde sa zaoberal organizovaním ciest do Severnej Kórey.
Baea zatkli v novembri 2012 v meste Rason. Podľa vlastných slov si vtedy nedbalo zbalil do kufra notebook, v ktorom severokórejské úrady objavili modlitby a fotografie hladujúcich severokórejských detí, uviedla americká televízia CBS. Šírenie kresťanských myšlienok je v krajine trestné.

Najnebezpečnejší Američan od Kórejskej vojny
Vo svojej knihe, ktorá sa v USA začína predávať v utorok, Bae podrobne opisuje svoj dvojročný pobyt v severokórejskom väzení. Podkladom pre jej vznik je denník, ktorý si písal počas celého trvania trestu.
Za najhorší označil prvý mesiac v zadržaní. Vypočúvali ho "od ôsmej ráno do desiatej alebo jedenástej v noci, každý deň, celý mesiac". Na otázku, prečo pri sebe mal ilegálne materiály, nedokázal vyšetrovateľom odpovedať.
Uspokojivé priznanie
Aj keď počas dvoch rokov tvrdo pracoval na sójovej farme, Bae uznáva, že podmienky sa po prvom mesiaci zlepšili. Zmena prístupu zo strany väzniteľov ale prišla až po tom, ako napísal "uspokojivé priznanie".
Bae sa v ňom vyhlásil za teroristu, ktorý mal v pláne zvrhnúť vládu.
Americkému misionárovi následne povolili komunikovať s rodinou, jeho mama ho dokonca mohla navštíviť vo väzení. Taktiež sa dostal k stovkám e-mailov od priateľov a tvrdí, že so sebou dodnes nosí Bibliu, ktorú mal s vedomím stráží v cele.
Prokurátor, ktorého Bae vo svojej knihe nazýva "pán Sklamanie", mu opakovane hovoril, že sa z Kórey nikdy nedostane. Keď sa americkým diplomatom podarilo vybaviť Baeovo prepustenie do Spojených štátov, prokurátor mu povedal, že svoje výroky myslel dobre. "Nechcel som vám dať nádej, ktorá by vás neskôr zničila," cituje ho Bae.
Loading
...
Obavy o zahraničný imidž
Kenneth Bae chce v knihe s názvom Nezabudnutý ukázať, ako na neho kresťanský Boh nezanevrel ani v krajine, kde je viera v neho striktne zakázaná. Čo však k jeho prepusteniu viedlo Severnú Kóreu, zostáva otázne.
Bae si myslí, že jemnejšie zaobchádzanie s ním vyplýva z obáv Pchjongjangu o jeho zahraničný imidž. Napriek väzenským podmienkam, ktoré nesporne porušujú ľudské práva, však Baeov príbeh neukazuje skutočnú realitu pracovných táborov.
Suzanne Scholte, predsedníčka Severokórejskej koalície slobody, označuje podmienky pre radových väzňov za strašné. "Ľudia tam pracujú aj šestnásť hodín denne a na prežitie majú len hŕstku kukurice. Zámerne ich vyhladujú a upracujú na smrť. Mučenie je obvyklé, zdravotná starostlivosť neexistuje," tvrdí Scholte.
Až do Baeovho prípadu nebol žiaden americký väzeň v severokórejskom pracovnom tábore dlhšie ako rok. Denník Guardian upozornil na to, že cudzinci dostávajú oveľa miernejšie tresty ako domáci a aj ich podmienky na život sú lepšie.