TEHERÁN. Druhé kolo parlamentných volieb sa v piatok začalo v Iráne. Voliči v ňom rozhodnú o obsadení zvyšných 68 z celkovo 290 kresiel v parlamente v obvodoch, v ktorých vo februárových všeobecných voľbách nezvíťazil žiaden kandidát. Druhé kolo volieb sa nekoná v Teheráne, kde reformisti získali všetkých 30 mandátov už v prvom kole.
Pri prvom kole volieb vo februári zaznamenali reformisti a umiernení spojenci prezidenta Hasana Rúháního značné úspechy na úkor stúpencov tvrdej línie, keď získali väčšinu v parlamente i vo vplyvnej Rade expertov, ktorá de facto určuje základné smerovanie iránskej politiky a vyberá najvyššieho duchovného vodcu krajiny. V piatok si chcú reformisti svoju pozíciu upevniť. Podľa agentúry AP musia získať 40 kresiel, aby mali väčšinu v parlamente.
Prečítajte si tiež: Irán čaká druhé kolo parlamentných volieb, začalo sa moratórium
Približne 17 miliónov registrovaných voličov má možnosť odovzdať hlasy v 55 volebných obvodoch v 21 provinciách krajiny. Volebné miestnosti uzavrú o 15.30 h SELČ, prvé výsledky naznačujúce konečné rozdelenie mandátov sa očakávajú v sobotu večer, píše agentúra DPA.
Spomedzi 136 kandidátov druhého kola volieb sa ich 53 hlási ku konzervatívnemu táboru alebo sa považujú za pokračovateľov kurzu nastoleného islamskou revolúciou. Ďalších 38 kandidátov patrí k proreformným a umierneným silám a 45-ti sú nezávislí.
Prečítajte si tiež:
Prečítajte si tiež: V Iráne sa začali parlamentné voľby, proti sebe stoja reformisti a konzervatívci
Mnohí pozorovatelia vnímali februárové parlamentné voľby v Iráne ako hlasovanie o dôvere Rúhánímu a jeho politike, ktorú ultrakonzervatívna časť iránskych politikov a duchovných ostro kritizuje najmä v súvislosti s dosiahnutím dohody o iránskom jadrovom programe.
Novozvolení poslanci sa funkcií v parlamente ujmú 28. mája. Očakáva sa, že reformné krídlo v parlamente bude na Rúháního vyvíjať tlak, aby presadil ekonomické reformy, ktoré Iránu pomôžu prilákať zahraničný kapitál, ale aj zmeny v sociálnej oblasti a kultúre. Tie Rúhání, ktorý sa stal prezidentom v roku 2013, sľuboval počas svojej predvolebnej kampane.
