BRATISLAVA. Niektorým to pripomína 30. roky, keď sa Európou síce len veľmi postupne, ale o to razantnejšie šíril vírus radikálnych, nacionalistických a extrémistických nálad. Ďalší by až tak ďaleko nešli, no priznávajú, že politický systém v takmer všetkých európskych krajinách zažíva rozklad.
Dôkazov je čoraz viac, najnovším môžu byť víkendové prezidentské voľby v Rakúsku, ktorých prvé kolo šokujúco hladko vyhral kandidát FPÖ Norbert Hofer. Trend nárastu populistov a extrémistov je však zrejmý už oveľa dlhšie aj inde. Ak sa potvrdí, politická mapa, ako ju poznáme dnes, sa zmení vo viacerých kľúčových európskych krajinách.
„Jednota na Západe nám dala viac ako pol storočia politickej stability. Spoločný ekonomický priestor zase priniesol prosperitu a slobodu,“ napísala pred vyše mesiacom pre Washington Post známa americká novinárka Anne Applebaumová. „To všetko sú veci, ktoré považujeme za samozrejmé, až kým nezmiznú.“
Extrémisti oslavovali činy nemeckých a maďarských vojakov. (zdroj: SITA/AP)Rozpadne sa Európa? Priliš fatalistické
Dá sa dnes hovoriť o konci Západu, ako o tom píše Applebaumová? „To znie príliš fatalisticky, tak ďaleko by som nešiel,“ povedal pre SME Radko Hokovský z českého think-tanku Evropské hodnoty.
Nárast populizmu a extrémizmu je však zrejmý aj podľa neho. „Nárast podpory populistických strán určite znamená minimálne to, že spoločenský konsenzus o hlbšej a rovnomerne sa integrujúcej Európskej únii sa týmto končí,“ varuje.
"Je to dôsledok toho, že hlavné politické strany sú odtrhnuté od spoločenskej reality," dopĺňa španielsky analytik António Barroso z think-tanku Teneo.
V najbližších mesiacoch majú trend potvrdiť viaceré kľúčové hlasovania. Už o mesiac sa dozvieme, či Rakúsko prvýkrát od vojny povedie nacionalista, ktorý hovorí o vyháňaní utečencov a počas kampane nosil pištoľ.
Maďarsko zase čaká referendum, v ktorom sa premiér Viktor Orbán opýta obyvateľov na to, či súhlasia s povinnými európskymi kvótami na utečencov. Budúci rok voliči rozhodnú aj o ďalšom osude nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a vo Francúzsku si možno za prezidentku zvolia krajne pravicovú Marine Le Penovú.
Španielsko zase ešte tento rok čakajú predčasné voľby. V tých nedávnych uspeli antisystémové hnutia Podemos a Ciudadanos a aj v dôsledku toho krajina zažíva politický pat.
Pablo Iglesias, líder antisystémových Podemos. (zdroj: SITA/AP)
