ANKARA. Súčasťou pripravovaného návrhu novej ústavy Turecka je i doterajší princíp sekularizmu, ktorý je zárukou uplatňovania náboženských slobôd v krajine.
Náboženské prvky v ústave
Turecký premiér Ahmet Davutoglu, ktorého cituje agentúra Reuters, to vyhlásil v stredu po tom, ako predseda parlamentu Ismail Kahraman vyvolal rozruch vyhlásením, podľa ktorého by mala nová ústava obsahovať náboženské prvky.
"V novej ústave, ktorú pripravujeme, bude princíp sekularizmu obsiahnutý ako záruka slobody náboženského vyznania a viery jednotlivca, ako i rovnakého prístupu štátu ku všetkým náboženským skupinám," povedal Davutoglu v príhovore členom vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP).
Vláda bude podľa neho presadzovať "liberálnu interpretáciu" sekularizmu ako protiklad "autoritárskeho" výkladu.
Turecká opozícia je v strehu
Predseda parlamentu Kahraman, ktorý je takisto členom AKP, tento týždeň vyjadril potrebu prijať "náboženskú" ústavu, čo však odporuje princípom tvoriacim základ novodobej Tureckej republiky.
Neskôr svoje slová označil za "osobné názory" a doplnil, že nová ústava by mala zaručiť uplatňovanie náboženských slobôd.
Kahramanove výroky odsúdila turecká opozícia a vyvolali tiež krátky pouličný protest, čo upriamilo pozornosť na rozkol v tureckej spoločnosti siahajúci do 20. rokov minulého storočia, keď Mustafa Kemal Atatürk vytvoril sekulárnu republiku a vypovedal islam z verejného života.
Vládnuca AKP s koreňmi v politickom islame sa od svojho nástupu k moci snaží posilňovať úlohu náboženstva opatreniami, ako je rozšírenie náboženského vyučovania na školách alebo povolením nosenia moslimských šatiek v štátnych inštitúciách.
