Bývalý ústavný sudca, právnik, advokát Ján Drgonec kráča zase hore? FOTO SME – ROMAN KRPELAN
Podľa informácií denníka SME sa bývalý sudca Ústavného súdu, advokát Ján Drgonec rozhodol stať sa členom tímu Aliancie nového občana.
Je to pravda?
„Je.“
Stávate sa členom ANO?
„Nie, zatiaľ. Mal by som robiť nezávislého experta na časť týkajúcu sa právneho programu. Bude spočívať v príprave návrhov zákonov.“
V budúcnosti vstup do strany nevylučujete?
„Nevylučujem.“
Prečo ste zmenili stanovisko spred desiatich mesiacov, keď ste členstvo, dokonca podpredsedníctvo v ANO odmietli?
„Pred rokom som uvažoval o možnosti robiť ako člen strany, bol by som v úlohe straníckeho funkcionára. Toto je o inej forme pôsobenia. Je mi určite bližšia možnosť venovať sa len právnym záležitostiam.“
Akým spôsobom došlo k dohode?
„Neformálne a rýchlo. Po rozhovoroch, čo by sa asi dalo robiť s právnym poriadkom tohto štátu.“
Prečo práve ANO?
„Je to asi jediná strana na Slovensku, ktorá si nerobí problémy len s tým, ako uspieť po voľbách, ale aj s tým, čo v prípade úspechu po voľbách. Skutočne pracuje na programe a na tom, čo by sa dalo v budúcnosti urobiť.“
Znamená to, že po stretnutiach prípravného tímu ANO spred roka ste tým ľuďom a myšlienke strany nedôverovali a dnes ste názor zmenili?
„Nie je to vec dôvery alebo nedôvery. Určite je to v nemalej miere o skutočnosti, že som dlhodobo presvedčený, že tento štát sa potrebuje dať do pohybu, potrebuje nie proklamovanú, ale skutočnú zmenu. A aliancia chce hovoriť o konkrétnych veciach, ktoré by sa mali uskutočniť, aby sa právo uplatňovalo. Pretože tam, kde nie je čo uplatňovať, samotné uplatňovanie nemôže prísť.“
Keď ste sa pred desiatimi mesiacmi rozhodli nevstúpiť do aliancie, vymieňali ste si s Ruskom cez médiá pomerne dramatické vyjadrenia na svoju adresu. Všetko je zabudnuté?
„Predovšetkým tam nešlo o úmysel vymieňať si vyjadrenia cez médiá. Zavolal mi novinár, keď som bol veľmi sústredený na advokátsky prípad, ja som mu veľmi stručne odpovedal a on z toho vyrobil väčší materiál. Myslím si, že tam bol úmysel vytočiť Ruska, čo sa mu aj podarilo a na druhý deň prišla odpoveď. Ale tam sa to skončilo. Viac sme sa mediálne neoslovovali.“
Kedy ste sa stretli s Pavlom Ruskom s tým, že ak ponuka platí, tak ju prijímate?
„Niekedy v decembri.“
Iniciovali ste to vy alebo naopak?
„Nepochybujem, že táto stránka veci je pre vás zaujímavá, ale necítim potrebu zverejňovať ju.“
Pavol Rusko však v minulosti ťažko ľuďom zabúdal, že sa s nimi dostal do konfliktu. Preto nepredpokladám, že by volal on vám.
„Slovensko je plné ľudí, ktorí neradi odpúšťajú, a ja som sa stretol s ľuďmi, ktorí oveľa tvrdšie nezabúdajú ako Pavol Rusko. Neviem, či bol, ale dnes je pragmatikom.“
Isteže – je to aj o tom, že vás bude mať vo svojom tíme rád. O práci hovorím prioritne, ale hovorím aj o imidži strany.
„Nepotrebujem to komentovať.“
Neobávate sa teda, že ste sa nakoniec rozhodli pre virtuálnu stranu, ako ju pomenúva Mečiar?
„Ani náhodou. Na Slovensku vzniklo množstvo strán na jedno volebné použitie, o ANO si to nemyslím. Naopak, nadobudol som pocit, že Rusko ju veľmi cieľavedome buduje – a asi nie celkom k týmto voľbám, ako skôr k roku 2006. Pretože nepokladám za pravdepodobné, že sa za krátky čas do volieb podarí postaviť ANO ako stranu silnej parlamentnej väčšiny. Ale každopádne si nemyslím, že je to ďalšia SOP alebo ZRS.“
Pred rokom ste mi hovorili, že už chcete byť len advokátom a konečne zarábať.
„Robím a zarábam.“
Máte veľa klientov?
„Snažím sa vyberať si zaujímavé prípady. Ale určite som natoľko vyťažený, že ponuka klientov je výrazne väčšia ako moje časové možnosti.“
Dom ste si konečne dostavali?
„Už bývame.“
Očakávate pozitívne alebo negatívne reakcie na svoj krok?
„Je to moje rozhodnutie a pre mňa nemôže byť dominantné, komu sa to bude a komu nebude páčiť.“
Neovplyvňuje vaše rozhodnutie aj skutočnosť, že práca na Ústavnom súde vás predsa len najviac bavila a s vplyvnou stranou v pozadí je väčšia šanca na návrat? Alebo aspoň na ministerstvo spravodlivosti, na Najvyšší súd?
„Na ministerstvo rozhodne nemierim, to je úradnícka práca, ktorá nemá s aktívnym právom nič spoločné. Budem zlý, ale je to o ničom. Z hľadiska súdnictva – neviem odpovedať. Hovoríme o niečom, čo by mohlo byť v roku 2006. Budem mať cez päťdesiat rokov, možno si budem predsa len plniť sen a vrátim sa k svojej detinskej láske, literatúre.“
