ISTANBUL. Z drvivej väčšiny moslimské Turecko potrebuje novú ústavu, z ktorej by malo vypustiť princíp sekularizmu, vyhlásil podľa agentúry Reuters v pondelok večer predseda tureckého parlamentu Ismail Kahraman.
Turecké médiá zverejnili v utorok videozáznamy jeho vystúpenia.
Bezbožná ústava
"Po prvé, v novej ústave by nemal byť zakotvený sekularizmus (Turecka)," vyhlásil Kahraman vo svojom prejave. "Je potrebné hovoriť o náboženstve... Nemala by byť bezbožná, táto nová ústava, mala by to byť náboženská ústava," povedal predseda parlamentu, ktorý dohliada na snahy o prípravu novej ústavy.
Náboženské prvky má podľa neho už aj terajšia ústava, pretože moslimské sviatky definuje ako štátne, hoci ani raz nespomína Boha.
Vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) presadzuje novelizáciu ústavy, kritici sa však obávajú, že by sústredila priveľa moci v rukách prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý chce, aby súčasný parlamentný systém v krajine nahradila prezidentská republika.
AKP má v 550-člennom tureckom parlamente 317 poslancov, potrebovala by však 330 hlasov, aby mohla predložiť svoj návrh ústavy na schválenie v referende. Znamená to, že musí získať hlasy poslancov z iných strán.
Loading
...Kritika
Vodca hlavnej opozičnej, sekulárnej Republikánskej ľudovej strany (CHP) Kemal Kiličdaroglu na Twitteri reagoval: "Sekularizmus je základný princíp sociálneho zmieru... Sekularizmus je tam, aby zabezpečil, že všetci majú náboženskú slobodu, Ismail Kahraman!"
Turecko je členská krajina NATO a uchádza sa taktiež o členstvo v Európskej únii. Jeho západní partneri ho vyzdvihujú ako príklad sekulárnej, demokratickej krajiny s väčšinovou moslimskou populáciou.
Väčšina zo 78 miliónov Turkov sú sunnitskí moslimovia, ale pätinu populácie tvoria podľa odhadov aleviti zo šiitskej vetvy islamu. V krajine tiež žije asi stotisíc kresťanov a 17-židov židov.
Prieskum Pewovho centra z roku 2013 ukázal, že zavedenie islamského práva šaría v Turecku si želá 12 percent Turkov.
