Veľa ľudí si dnes myslí, že ak dochádza k sledovaniu, stojí za tým štát. Majú pravdu?
„Záleží na tom, čo sledujú, ale nehovorím, že to štát nie je. Každý vie, že to robia, majú spravodajské agentúry, ktorých súčasťou je špehovanie. V poslednom čase však vidíme nárast sledovania konkurencie, súperiacich politikov aj medzi neziskovými organizáciami. Súťaživosť poháňa sledovanie s cieľom získať výhodu oproti ostatným hráčom na trhu.“
Končí sa to pri biznise?
„Nielen, musíme pamätať na to, že to často robia aj právnické firmy alebo takzvaní stalkeri. Všetko sa dá nájsť na internete a takmer každý dokáže účinne špehovať z takmer akéhokoľvek dôvodu.“
Deje sa to iba online, alebo aj v reálnom svete?
„Aj online, aj v reálnom svete. Predstavme si, že chcete pre klienta overiť možnú investíciu. Najskôr si nájdete čo najviac informácií na internete. Potom tam však niekto musí aj naozaj ísť a skontrolovať, či má firma dvadsať zamestnancov, ako tvrdí, či majú kanceláriu, či je ropné pole naozaj ropné pole.“
Ak chce niekto špehovať, robí to sám z vlastného počítača, alebo si niekoho najme?
„Stalker je väčšinou samotár a robí to na vlastnú päsť. Má to psychologický dôvod – myslí si, že s daným človekom má nejaké vzťahy, tak chce vedieť, čo sa deje v jeho živote.“
A pri ostatných situáciach?
„Špehovanie pre konkurenčné firmy sa napríklad deje cez primárny zber – teda nájdu si niekoho, kto pre konkurenciu pracuje a snažia sa získať informácie od neho. Zistia si, kde sa zdržiava a získajú tiež dostatočne veľa informácií, aby zariadili „náhodné stretnutie“. Ich aktivity nie sú ilegálne, ale minimálne morálne otázne.“
Povedzme, že mám prístup k dôležitým informáciám svojej firmy. Viem zistiť, že ma niekto sleduje?
