NEW YORK. Predstavitelia celkom 175 krajín sveta, vrátane desiatok hláv štátov a vlád, sa v piatok zišli v sídle OSN v New Yorku, aby podpísali historickú dohodu o boji proti klimatickým zmenám, ktorú sa podarilo uzavrieť počas vlaňajšej konferencie v Paríži.
Za Slovenskú republiku dohodu podpísal prezident Andrej Kiska a v mene Európskej komisie jej podpredseda pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič.
Svet preteká s časom
"Tvoríme históriu. V tejto sále prekonávame rekordy, a to je dobrá správa," vyhlásil Pan Ki-mun v úvode podujatia. "Ako dnes preukazujete samotným podpisovým aktom, moc budovať lepší svet je vo vašich rukách," odkázal prítomným zástupcom štátov sveta s tým, že ide o budúce generácie.
Podľa najvyššieho predstaviteľa OSN je svet v "pretekoch s časom" v súvislosti s rastúcimi teplotami, rekordným úbytkom zaľadnenia a rekordnou úrovňou oxidu uhličitého v atmosfére. "Éra konzumu bez dôsledkov sa skončila," vyhlásil Pan.
Juhokórejský diplomat, ktorý pripomenul, že otázky tzv. zmeny klímy boli jeho poprednou prioritou, odkedy sa pred deviatimi rokmi stal generálnym tajomníkom OSN, preto vyzval všetky krajiny na ratifikáciu dohody, aby mohla vstúpiť do platnosti čo najskôr.
Povinnosť prispieť svojím dielom
Pan Ki-mun informoval, že už v piatok ratifikačné dokumenty Organizácii Spojených národov odovzdá 15 krajín, prevažne malých ostrovných štátov.
Francúzsky prezident Francois Hollande vo vystúpení na podpisovom podujatí povedal, že požiada parlament, aby Parížsku dohodu ratifikoval "do leta" tohto roka.
"Už nie je cesty späť," vyhlásil Hollande s výzvou na rýchle konanie na národnej úrovni. "Musíme zabezpečiť, že sa z našich slov stanú činy. Nikto nemá povinnosť urobiť všetko, ale každý má povinnosť prispieť svojím dielom," citovala ho agentúra DPA.
O osude sveta rozhodne aj pol stupňa. Čo prinesie dohoda o klíme? Čítajte Ceremónia počas Dňa Zeme
Slávnostná ceremónia sa v New Yorku konala pri príležitosti Dňa Zeme, ktorý upriamuje pozornosť na potrebu ochrany životného prostredia.
Mnohí zo signatárov sú zastúpení na úrovni ministrov, napríklad za Spojené štáty dokument podpíše šéf diplomacie John Kerry.
Doposiaľ žiadnu medzinárodnú dohodu nesignovalo také množstvo krajín hneď v prvý deň, keď tak mohli urobiť.
Zvyšné krajiny môžu svoj podpis pripojiť ešte v priebehu nasledujúceho roka, do 21. apríla 2017.
Dohovor by mal vstúpiť do platnosti najneskôr v roku 2020. Mnohí očakávajú, že sa tak stane omnoho skôr, podľa niektorých možno ešte v priebehu tohto roka.
Zmluva nadobudne účinnosť, ak ju ešte jednotlivé štáty ratifikujú aj na národnej úrovni. Musí tak urobiť najmenej 55 krajín, na ktoré pripadá najmenej 55 percent globálnych emisií skleníkových plynov.
Loading
...Pol stupňa
USA a Čína, ktoré majú 40-percentný podiel na svetových emisiách, plánujú podľa vlastných vyjadrení pristúpiť k dohode ešte tento rok.
Dlhodobým cieľom Parížskej dohody, ktorá má nahradiť tzv. Kjótsky protokol, je udržanie rastu globálnej teploty pod dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou s tým, že sa krajiny budú snažiť o obmedzenie na 1,5 stupňa Celzia.
Prelom má priniesť dôrazné znižovanie emisií skleníkových plynov na úrovni jednotlivých štátov a postupný prechod na nové modernejšie technológie.
Dohoda je výsledkom parížskej Konferencie OSN o zmene klímy (COP21), na ktorej ju odsúhlasilo takmer 200 krajín sveta.
