BRATISLAVA. Zástupcovia 175 krajín, medzi nimi i slovenský prezident Andrej Kiska, podpísali v piatok na Deň Zeme klimatickú dohodu OSN.
Čo to znamená pre budúcnosť planéty a pomôže to zachrániť svet pred klimatickými zmenami?
Aký je slovenský príspevok ku klíme Čítajte Individuálne záväzky
Kľúčovou časťou dohody, ktorá vznikla koncom minulého roka v Paríži, sú záväzky štátov. Tie sa tak nedohodli len na globálnych cieľoch, ale každý štát povedal, ako chce konkrétne prispieť k napĺňaniu spoločného cieľa.
Ciele síce nie sú podľa medzinárodného práva vymáhateľné, ale OSN dúfa, že ich napĺňanie bude pre krajiny vecou prestíže.
Prvé ciele si štáty určili už pred stretnutím v Paríži, prehodnocovať sa budú každých päť rokov. Neočakáva sa, že iné ako rozvinuté štáty budú od začiatku znižovať svoje emisie, no OSN ich na to „vyzýva“.
Slovensko dalo svoje záväzky v rámci Európskej únie. Tá chce napríklad do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov oproti hodnotám z roku 1990 o štyridsať percent. Do roku 2050 sa chce Európa zbaviť fosílnych palív úplne.
Zmluva začne platiť po tom, ako sa ratifikačný proces zakončí v 55 štátoch, ktoré spolu vypúšťajú 55 percent svetových emisií. Očakáva sa, že by sa tak malo stať najskôr v roku 2018.
Finančnú pomoc na podporu zelených technológií sľúbili chudobnejším krajinám tie najbohatšie, od roku 2020 by to malo byť najmenej sto miliárd dolárov ročne. Ďalšie prostriedky môže dobrovoľne pridať napríklad Čína, ktorá sa zatiaľ medzi rozvinuté krajiny neráta, aj keď je druhou najväčšou ekonomikou sveta.
Ekologickí aktivisti protestujú proti využívaniu fosílnych palív. (zdroj: TASR/AP)Menej ako tri stupne?
Ľadová pokrývka takmer úplne zmizne, hladina oceánov stúpne o dvadsať metrov a mnohé oblasti sa stanú neobývateľné. Aj toto môže byť budúcnosť Zeme, ak sa ľudstvu nepodarí do roku 2100 udržať rast teploty oproti predindustriálnej ére (koniec 19. storočia) pod tri stupne Celzia.
„Nepochybujem o tom, že ľudstvo prežije, ale bude to svet, v ktorom budú zásadné rozpory,“ hovorí pre al-Džazíru David Goddard z NASA. Túto budúcnosť prirovnáva k epoche pliocénu, teda k Zemi spred približne troch miliónov rokov. Úrodné oblasti by sa podobali na súčasný Sahel (polopúšte na južnom okraji Sahary), zo zatopených území by utekali stovky miliónov ľudí.
Krajiny si síce oficiálne určili cieľ dva stupne, no ak by aj splnili svoje súčasné dobrovoľné záväzky, stúpla by teplota práve o tri stupne Celzia.
