BRUSEL/VIEDEŇ. Európska komisia (EK) dementovala vo štvrtok vo Viedni i v Bruseli informácie macedónskych médií o tom, že sa v piatok v rakúskej metropole uskutočnia rokovania o vyriešení vnútropolitickej krízy v tejto bývalej juhoslovanskej republike.
Skopje dostalo varovanie
Hovorca EK vo Viedni Heinz Miko podľa rakúskeho verejnoprávneho rozhlasu ORF uviedol, že predbežne nie sú dané predpoklady pre takéto rozhovory.
Hovorkyňa EK Maja Kocijančičová vo štvrtok v Bruseli potvrdila, že sa príslušné rokovania v piatok neuskutočnia. Podľa jej slov dostalo Skopje dôrazné varovanie, že nedodržiavanie obsahu uzavretých dohôd by malo pre krajinu vážne dôsledky.
Európska únia bude naďalej podporovať úsilie všetkých zainteresovaných. V záujme občanov a politických strán krajiny je však zodpovednosť za zaručenie demokratických procesov, vyplýva zo stanoviska, ktoré tlačovej agentúre APA poskytla Kocijančičová.
Hostiteľom schôdzky mal byť podľa štvrtkových informácií macedónskych médií rakúsky eurokomisár pre európsku susedskú politiku a rozširovanie únie Johannes Hahn.
Účastníkmi, ktorí údajne pôvodne potvrdili záujem zasadnúť za rokovací stôl vo Viedni, mali byť vedúci predstavitelia rôznych macedónskych politických strán.
Najvyšší predstaviteľ EÚ, predseda Európskej rady Donald Tusk ešte 15. apríla upozornil Macedónsko, že súčasná politická kríza v krajine môže ovplyvniť jeho vzťahy s Európskou úniou a NATO.
"Európa potrebuje stabilnú krajinu, založenú na princípoch právneho štátu. Euroatlantická budúcnosť krajiny je ohrozená," napísal Tusk v odkaze pre vládu v Skopje, ktorý zverejnil prostredníctvom jednej zo sociálnych sietí.
Krízu odštartovalo odpočúvanie
Macedónsko ohlásilo predčasné parlamentné voľby na 5. júna po tom, ako poslanci rozhodli o rozpustení doterajšieho parlamentu. Stalo sa tak na základe dohody, ktorú pomáhala sprostredkovať aj EÚ v snahe ukončiť niekoľkomesačnú patovú politickú situáciu v krajine.
Krízu vyvolal škandál okolo rozsiahleho nezákonného odpočúvania, ktorého obeťou sa stalo približne 20-tisíc ľudí vrátane policajtov, sudcov, novinárov a zahraničných diplomatov.
Nedávno ju prehĺbil krok macedónskeho prezidenta Gjorgeho Ivanova, ktorý omilostil 56 ľudí podozrivých z účasti na ilegálnom odpočúvaní.
Prezidentská amnestia vyvolala znepokojenie v EÚ aj v USA. V samotnom Macedónsku prezidentovo rozhodnutie vyústilo do pouličných protestov a nepokojov v Skopje, pri ktorých bolo zranených aj päť mužov zákona.
Macedónska opozícia už naznačila, že sa chystá bojkotovať predčasné voľby, ktoré by sa podľa jej názoru mali konať v neskoršom termíne.
