PEKING. Na trest smrti odsúdili v Číne muža, ktorý neidentifikovanej zahraničnej rozviedke výmenou za peniaze poskytol 150-tisíc strán dokumentov s tajnými informáciami. Oznámila to v utorok čínska štátna televízia, na ktorú sa odvoláva britský denník The Guardian.
Predaj pod vplyvom hnevu
Odsúdeným je Chuang Jü, ktorý pracoval ako počítačový technik vo vládnom úrade, kde prichádzal do styku s utajovanými materiálmi. Podľa televízie bol však pre zlú prácu zo zamestnania prepustený.
V hneve potom zverejnil na internete ponuku na predaj dokumentov, ktoré si zaobstaral, kým v úrade pracoval. Na jeho ponuku reflektovala "zahraničná spravodajská služba", ktorá s Chuangom začala spolupracovať.
Stretávali sa v krajinách juhovýchodnej Ázie a v Hongkongu, pričom Chuang predal približne 150.tisíc strán dokumentov, ktoré obsahovali utajované informácie o vládnucej komunistickej strane, ale aj o vojenských a finančných záležitostiach.
Keďže už nebol zamestnancom vládneho úradu, snažil sa do spolupráce s tajnou službou zatiahnuť aj svoju manželku a švagra a presvedčiť ich, aby dodávali dokumenty, ktoré boli predmetom štátneho tajomstva.
Muža zadržali v roku 2011. Pozornosť príslušných orgánov upútali jeho časté cesty do zahraničia a náhle nevysvetliteľné zbohatnutie, informovala čínska televízia, ktorá nezverejnila či a kedy sa poprava uskutočnila, alebo kde sa odsúdený momentálne nachádza.
Podľa Guardianu ide o ojedinelý prípad, keď čínske médiá o podobnej kauze zverejnili tak veľa podrobností.
Posilňujú cenzúru v krajine
Škála informácií, ktoré sú v Číne predmetom štátneho tajomstva, je veľmi široká - od údajov z priemyselných odvetví až po presné dátumy narodenia čínskych vodcov. Mnohé informácie sa môžu stať štátnym tajomstvom aj retroaktívne.
Čína sa pod vedením prezidenta Si Ťin-pchinga snaží posilniť svoj bezpečnostný aparát, aby dokázal lepšie čeliť hrozbám doma i v zahraničí.
Nové zákony, ktoré vláda predpokladá v tejto oblasti, však vyvolávajú obavy Západu, pretože vláda sa nimi snaží posilniť svoje právomoci v oblasti cenzúry a kontroly najmodernejších technológií.
Oficiálny Peking sústavne odmieta akúkoľvek kritiku za stav ľudských práv v Číne, pričom tvrdí, že sa hlási k právnemu štátu.
