LONDÝN. Európska únia v súčasnosti zápasí so "schengenskou krízou", ktorá v kontexte masovej migrácie, teroristických útokov a debaty o vystúpení Británie zmenila postoje obyvateľov k myšlienke otvorených hraníc.
Princíp Schengenu ostáva
Tá pritom kedysi predstavovala jeden z ústredných pilierov Európskej únie, ktorý boli členovia odhodlaní chrániť za každú cenu, upozorňuje vo svojom aktuálnom článku mimovládna organizácia Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR) so sídlom v Londýne.
Podľa výsledkov prieskumu, ktorý nechala ECFR uskutočniť vo všetkých 28 štátoch EÚ, však väčšina obyvateľov stále verí v budúcnosť schengenského priestoru bez hraničných kontrol.
Europoslanci majú obavy o Schengen, žiadajú prísnu ochranu hraníc Čítajte Európania sa nevzdávajú princípov Schengenu bez ohľadu na pozastavenie ich uplatňovania niektorými krajinami či na titulky v médiách, ktoré "nie sú príjemným čítaním", uvádza sa v článku zverejnenom pod názvom Budúcnosť Schengenu.
"Od princípov bezhraničnej Európy načrtnutých v Schengene sme sa odklonili do takej miery, že Európska komisia spísala 'Cestovnú mapu návratu k Schengenu'. Tento dokument, skoncipovaný v marci 2016, by bol ešte pred šiestimi mesiacmi nemysliteľný," analyzuje ECFR.
Slovensko medzi pochybujúcimi
Uskutočnený prieskum ukázal, že ľudia v 22 z 28 štátov EÚ sú presvedčení o tom, že schengenský systém "prežije toto leto". Vo zvyšných šiestich krajinách (Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Maďarsko, Malta, Slovensko) - kde o budúcnosti Schengenu pochybujú väčšmi - navyše dávajú len malú šancu možnosti, že by došlo k jeho pádu, a to aj vtedy, ak by sa utečenecká kríza v Európe výrazne zhoršila.
Autori článku v tejto súvislosti poukazujú na vlaňajšie vyhlásenie hláv štátov Vyšehradskej skupiny (Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko), podľa ktorého "Schengen naďalej zostáva hlavným praktickým a symbolickým úspechom európskej integrácie" a vyjadrujú v ňom odhodlanie zachovať ho, aby mohli európski občania a podniky naďalej využívať jeho výhody.
Ide pritom o krajiny, ktoré v rámci riešenia utečeneckej krízy "často vzdorovali dohodnutým európskym politickým postojom", uvádza ECFR.
Najlepšie sa bojuje spoločne
Uskutočnený prieskum sa podrobnejšie zaoberá vnímaním jednotlivých výhod schengenského systému, ako aj prípadnými dôsledkami jeho zrútenia, pričom v 13 krajinách pripisujú najvyššiu dôležitosť zachovaniu princípu slobodného pohybu.
V ďalších 12 krajinách považujú za najdôležitejší ekonomický prínos alebo schopnosť riadiť migračné toky. Samotná ECFR pritom priznáva, že v skutočnosti ide o vzájomne previazané otázky.
Podľa výsledkov prieskumu vidia členovia EÚ v Schengene výhody aj po bezpečnostnej stránke, čo naznačuje pretrvávanie príklonu k myšlienke, že "terorizmus je európskou hrozbou, s ktorou sa najlepšie vyrovnáva spoločne".
Čo sa týka opätovne zavedených hraničných kontrol v uplynulých mesiacoch, existuje "fundamentálne presvedčenie", že sú iba dočasným opatrením.
Cieľom prieskumu, ktorého súčasťou boli rozhovory s tvorcami politiky a expertmi, bolo získať prehľad o názoroch v jednotlivých štátoch EÚ nad rámec "oficiálnych vládnych vyhlásení" a pochopiť tak "realistické vyhliadky do budúcnosti Schengenu", uvádza ECFR.
