NEW YORK. Valné zhromaždenie OSN tento týždeň opäť debatovalo na tému globálneho boja proti drogám. Prvýkrát po päťdesiatich rokoch je diskusia o postupe svetových krajín v tejto oblasti otvorená a môže priniesť úplne nové závery. Informoval o tom americký denník New York Times.
Demonštrácia za legalizáciu marihuany vo Washingtone. (zdroj: SITA/AP)Hlas USA slabne
Svet sa mení. Kanada sa nedávno zaviazala zlegalizovať užívanie marihuany, Mexiko povolilo jej pestovanie pre domáce použitie a Kolumbia ukončila program leteckého sprejovania ilegálnych plantáží koky hebricídmi. Tento krok kolumbijskí predstavitelia odôvodnili karcinogénnosťou látky, nadväzujúc na správu Svetovej zdravotníckej organizácie.
Dokonca aj v Spojených štátoch amerických, ktoré pred takmer päťdesiatimi rokmi iniciovali súčasnú nekompromisnú koncepciu boja proti drogám, dochádza k istému obratu. V posledných rokoch bolo totiž užívanie marihuany legalizované v štyroch štátoch.
Prezident Barack Obama počas svojej vlády tlačil na zmiernenie prísnych trestov za nenásilné trestné činy súvisiace s užívaním ilegálnych drog, Bernie Sanders urobil ešte výraznejšie gesto - spolu s ďalšími piatimi senátormi a stovkami občanov v liste generálnemu tajomníkovi OSN Pan Ki-munovi tvrdil, že "vojna proti drogám je katastrofou pre ľudské práva, bezpečnosť a globálne zdravie."
Umiernene sa vyjadruje i William Brownfield, najvyšší vládny predstaviteľ USA pre boj s pašovaním drog. Pred valným zhromaždením OSN vyhlásil, že Spojené štáty nemôžu ostatným krajinám brániť v akejkoľvek drogovej politike. Krajiny sveta sa podľa neho musia zamerať na boj s medzinárodnými kriminálnymi organizáciami.
Obchod s drogami je prepojený s terorizmom, varujú európske orgány Čítajte Zmena paradigmy?
Na prehodnotenie súčasného prístupu k drogovej problematike vyzýva i silná lobistická skupina Globálna komisia drogovej politiky. Medzi jej členmi je i bývalý generálny tajomník OSN Kofi Annan či bývalí prezidenti európskych a juhoamerických krajín - napríklad Poľska, Grécka, Portugalska, Brazílie, Kolumbie, Čile a ďalších.
Komisia presadzuje názor, že vytvorenie kontrolovaných trhov s viacerými drogami, ktoré sú v súčasnosti ilegálne, by v konečnom dôsledku znížilo mieru kriminality a zmiernil zdravotné riziká. Terajší spôsob naopak podľa komisie vedie k porušovaniu ľudských práv a spôsobuje násilie.
Už teraz je však jasné, že návrhy na radikálne zmeny budú mať ostrú opozíciu. NY Times hovorí o Rusku a Číne, ktoré presadzujú veľmi striktné protidrogové opatrenia, ale aj o krajinách ako Irán, Singapur či Saudská Arábia, v ktorých je užívanie drog zakázané pod hrozbou trestu smrti.
V roku 1998, keď spojené národy diskutovali o tejto téme naposledy, vydali striktnú deklaráciu. Zdôrazňovala, že zakázané drogy "nesmú byť akceptované ako spôsob života" a tí, ktorí ich produkujú a užívajú, "musia byť potrestaní."
Nikto si netrúfa odhadnúť, aké posolstvo vyšle trojdňové valné zhromaždenie OSN. Je však veľmi nepravdepodobné, že by sa od roku 1998 nezmenilo.
