PARÍŽ, BRATISLAVA. Ak niekto nesleduje správy, má pocit, že na Námestie republiky prichádza mládež, ktorá si prišla posedieť s alkoholom. V Paríži sa však v týchto dňoch rozbieha hnutie, ktoré mnohí prirovnávajú k študentským protestom z roku 1968.
Každý večer sa tisíce mladých ľudí schádzajú v centre Paríža a diskutujú o tom, ako si predstavujú novú francúzsku spoločnosť. Hovoria si Nuit Debout (Povstaňte v noci).
„Je to pacifistické občianske hnutie, ktorého cieľom je vyvolať novú diskusiu,“ povedal pre portál TheLocal.fr jeden z ľudí na námestí, ktorý sa predstavil ako Gregory.
Marec sa nekončí
Všetko sa to začalo 31. marca, keď do ulíc francúzskych miest vyšli ľudia na protest proti liberálnejšiemu zákonníku práce, ktorý pripravuje vláda prezidenta Francoisa Hollanda. Vo Francúzsku sa protesty konajú bežne, mnohí si preto mysleli, že toto je len pokračovanie predošlých demonštrácií.
Marec sa však pre organizátorov neskončil a neskončí sa, kým nedosiahnu svoje. S istým zveličením to myslia doslova, pondelok je pre nich 49. marec, Štedrý deň bude 299. marca, hovoria.
Na Námestie republiky v posledných dňoch chodí asi tritisíc ľudí. V každom rohu námestia prebieha diskusia, každý môže hovoriť len istý čas, nikto nemá právo privlastniť si priestor pre seba.
Podobné stretnutia sa medzitým začali odohrávať aj v iných častiach Francúzska aj v Bruseli. Ľudia diskutujú najmä o ľavicových myšlienkach, kritizujú vládnucu triedu, ktorá podľa nich zabudla na bežných ľudí.
Zaznievajú podobné idey, aké charakterizovali hnutia Indignados v Španielsku či Occupy v Spojených štátoch pred piatimi rokmi.
Nádej vo voľbách
Prečo až po piatich rokoch? V tom čase sa vo Francúzsku blížili voľby a prieskumy naznačovali, že nepopulárneho Nicolasa Sarkozyho v roku 2012 v prezidentskom úrade nahradí socialista Hollande. Na posun krajiny doľava preto nebolo treba revolúciu.
„Štyri roky odvtedy boli pre ľavicových voličov bolestivé a cítia sa sklamaní a zo socialistov sú znechutení,“ píše stĺpčekár Guardianu Pierre Haski. Hollandovi sa nepodarilo znížiť nezamestnanosť, čo chce teraz dosiahnuť uvoľnením pravidiel v neprospech zamestnancov. Teraz si už len pätina voličov želá, aby o rok Hollande kandidoval.
Navyše, zatiaľ sa nečrtá osobnosť, ktorá by ho mohla vymeniť. Extrémistka Marine Le Penová ani Sarkozyho návrat nie sú pre ľavicovú mládež prijateľnou voľbou.
Na námestí sa nestretávajú len ľudia s rovnakými myšlienkami. Prichádzajú ľavičiari, komunisti, aj euroskeptici. Spája ich len odmietnutie súčasnej vládnej vrstvy a túžba po zmene systému.
„Diskusia už nie je len o zákonníku práce, ale o všetkom, čo je zlé na spoločnosti vo Francúzsku a aj inde vo svete,“ hovorí pre Guardian demonštrant, ktorý sa nechcel predstaviť. „Celý systém funguje na dominantnom postavení zisku, na nezodpovednom zneužívaní prírodných a ľudských zdrojov.“
Bez konkrétnej predstavy
Ako mnohí na námestí ani on nemá konkrétnu predstavu. Hovorí sa napríklad o nekonkrétnej myšlienke primárok na americký spôsob, kde by si kandidátov do budúcoročných volieb volili priamo občania a nie členovia veľkých strán. Príležitosť by tak dostali aj nezávislé osobnosti.
Protesty však zneužívajú aj ľudia, ktorým nejde o politické ideály. Od začiatku protestov polícia zatkla štyristo ľudí, v sobotu zatkli osemnásť ľudí, ktorí na námestí podpálili drevené palety.
„Osobitne si dali pozor na to, aby išli len po najdrahšom tovare,“ hovorí pre TheLocal.fr zamestnanec supermarketu pri námestí, v ktorom dav vyraboval zásoby alkoholu.
Nepríjmenú skúsenosť z námestia mal aj uznávaný francúzsky filozof Alain Finkielkraut, ktorého považujú za prívrženca „súčasného systému“. V sobotu prišiel na námestie a po chvíli už odtiaľ musel utekať.
Ľudia naňho pokrikovali, on sám ich označil za „fašistov“. „Vyštvali ma z námestia, kde by základom mala byť demokracia a pluralita názorov,“ posťažoval sa pre médiá.
Mladí Francúzi sa opäť dostali do zrážok s políciou. (zdroj: TASR/AP)Odtrhnutí od mládeže
Rovnako ako v roku 1968 vyšli aj teraz do ulíc najmä mladí ľudia zo strednej vrstvy. Postupne sa k nim pridali odbory, zastavili hospodársku činnosť v krajine, až v roku 1969 prinútili odísť prezidenta Charlesa de Gaulla.
Vtedy malo Francúzsko za sebou dve úspešné desaťročia po druhej svetovej vojne a mladým išlo o uvoľnenie spoločenských a politických pomerov.
Nasledovali však desaťročia, keď sa francúzskej ekonomike až tak nedarilo a na povrch sa dostávajú ekonomické témy. S nimi heslo „Oni majú miliardy, nás sú milióny“.
„Nech už to s ním dopadne akokoľvek, vyšle jasný odkaz – francúzsky politický systém je beznádejne odtrhnutý od veľkej časti mládeže,“ napísal Haski.
