Preslávili ste sa prípadom, keď ste pred súdom dostali Iliča Ramíreza Sáncheza, známeho ako Šakal. Podobá sa na súčasné prípady terorizmu?
„Je to niečo úplne iné. Tento prípad má svoje počiatky ešte pred koncom studenej vojny, keď sa svet rozdeľoval na Východ a Západ. Teraz ide o islamský terorizmus, ktorý sa od 90. rokov vyvíjal a menil. V tomto mám tiež veľa skúseností, lebo Francúzsko sa stalo prvou európskou a západnou krajinou, ktorá čelila hrozbe islamistov.“
Prečo práve Francúzsko?
„Pre historický kontext vzťahov Francúzska a jeho bývalej kolónie Alžírska. Prvý útok sa odohral ešte v roku 1994, keď islamisti uniesli lietadlo Air France v Alžírsku a zabili štyroch ľudí. Vtedajší šéf teroristov z Ozbrojenej islamistickej skupiny (GIA) plánoval naraziť s lietadlom do Eiffelovej veže. Bolo to vôbec prvýkrát, čo islamisti plánovali využiť lietadlo ako zbraň, sedem rokov pred 11. septembrom.“
Na čom zlyhal ich plán?
„Prinútili sme únoscov pristáť v Marseille, a nie v Paríži. Hovorili sme im, že majú málo paliva. Tam už naše špeciálne jednotky vtrhli do lietadla a zneškodnili štyroch únoscov, čím zachránili pasažierov. O rok neskôr rovnaká skupina umiestnila bomby v parížskom metre. Ďalší útok potom teroristom vyšiel až v roku 2012, keď zabíjal Muhammád Merah. No a potom minulý rok. S podobnými prípadmi máme teda mnoho skúseností.“
Sú minuloročné útoky v niečom iné ako tie predošlé?
„S príchodom Islamského štátu sa mnohé zmenilo. Islamský štát má obrovské zdroje, podarilo sa im vytvoriť takzvaný protoštát s miliardami dolárov. Úspešne získal všetky logistické možnosti islamistov, ktoré už v Európe mali. V Belgicku či vo Francúzsku. To, že sú teroristi v Belgicku, ma vôbec neprekvapilo. Už v roku 1994 sme tam bojovali proti tej istej bunke, samozrejme, ľudia sa vymenili, ale kontakty ostávajú.“
Keď všetci vieme, kde sú tieto bunky, prečo proti nim polícia nevie zasahovať?
