SME

Svet si pripomína polstoročie od smrti Alberta Einsteina

Princeton 17. apríla (TASR) - Pred polstoročím, 18. apríla 1955, zomrel v americkom meste Princeton v New Jersey jeden z najznámejších vedcov 20. storočia ...

Princeton 17. apríla (TASR) - Pred polstoročím, 18. apríla 1955, zomrel v americkom meste Princeton v New Jersey jeden z najznámejších vedcov 20. storočia Albert Einstein. Bol pôvodcom vedeckej teórie, ktorá pred 100 rokmi, v roku 1905, zasiahla svojim významom celý svet.

Albert Einstein sa narodil v nemeckom Ulme 14. marca 1879, no už o niekoľko týždňov sa jeho rodina presťahovala do Mníchova. Tu začal svoje školské roky, pokračoval v nich aj v Taliansku a vo Švajčiarsku.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V roku 1896 začal študovať na prestížnej Federálnej technickej vysokej škole v Zürichu, ktorej diplom získal na prelome storočia. Po získaní švajčiarskeho občianstva v roku 1901 pracoval na Patentovom úrade a fyzikou sa zaoberal popri zamestnaní.

SkryťVypnúť reklamu

Publikovanie jeho teórie relativity a kvantovej fyziky v prestížnom nemeckom odbornom periodiku Annalen der Physik pôsobilo ako bomba prevracajúca všetky dovtedajšie vedecké teórie v tejto oblasti naruby.

V roku 1914 sa Einstein stal riaditeľom Inštitútu cisára Viliama v Berlíne a zároveň aj profesorom teoretickej fyziky na univerzite v Berlíne. Predtým bol krátky čas profesorom na Nemeckej univerzite v Prahe.

Einstein mal výrazný podiel na projekte založenia Hebrejskej Univerzity v Jeruzaleme spolu s Chaimom Weizmanom. Jej otvorenie 1. apríla 1925 podporili také osobnosti ako lord Balfour, sir Herbert Samuel, Sigmund Freud, Martin Buber, Harry Sacher a Felix M. Warburg.

V Berlíne pôsobil až do roku 1933. Nemeckým štátnym občanom bol od roku 1914 a v Berlíne zostal až do faktického prevzatia moci nacistami. Po vzdaní sa občianstva emigroval do USA a pracoval v inštitúte ďalšieho vzdelávania v Princetone. Americkým občanom sa stal v roku 1940 ako držiteľ Nobelovej ceny za fyziku v roku 1922.

SkryťVypnúť reklamu

Po druhej svetovej vojne sa výrazne angažoval v svetovom mierovom hnutí - paradoxne po období naliehania na amerického prezidenta F.D. Roosevelta na urýchlenie výskumu a výroby atómových zbraní.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  2. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  5. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  6. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  7. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  8. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  1. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  2. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Musí veda odpovedať na všetky naše otázky?
  5. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu
  6. Na Južnej triede pribudne nový mestotvorný projekt
  7. Prichádzajú investičné príležitosti s víziou aj výnosom
  8. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  1. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu 18 064
  2. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 8 565
  3. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 8 259
  4. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 4 443
  5. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 2 611
  6. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná? 2 564
  7. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta 2 278
  8. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde 1 864
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Istanbulský starosta Ekrem Imamoglu.

Özel na sociálnej sieti napísal, že „23. apríl nemožno zakázať".


TASR
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio hovorí s novinármi pred odletom do Saudskej Arábie.

Rezort údajne ideologicky nesúhlasí s prezidentskou administratívou.


TASR 1

Dôvodom je zrejme aj holandská podpora Ukrajiny.


TASR
Pápež František počas posledného požehnávania vo Veľkonočnú nedeľu poobede.

Väčšina svetových lídrov mala do Vatikánu doraziť v sobotu a odísť v ten istý deň.


TASR 1
SkryťZatvoriť reklamu