DAMASK, BRATISLAVA. Keď sýrskemu prezidentovi Bašárovi Asadovi v januári 2015 ukázali fotografie ľudí, ktorých jeho režim údajne mučil, v rozhovore pre magazín Foreign Affairs vinu odmietol.
„Môžete priniesť fotografie od hocikoho a povedať, že to bolo mučenie. Neexistuje overenie žiadneho z týchto dôkazov, takže ide o obvinenia bez dôkazov,“ povedal.
Za viac ako päť rokov trvania občianskej vojne v Sýrii zomrelo podľa údajov Sýrskeho centra pre politický výskum takmer pol milióna obetí. Viaceré dôkazy naznačujú, že za smrťou mnohých je Asadov režim.
Posledný únik asi 600-tisíc dokumentov, ktoré zo Sýrie vyviezol bývalý spolupracovník tamojšieho režimu, ukazujú na Asada. Podľa nich Bašár Asad osobne schvaľoval mučenie a použitie násilia proti svojim oponentom. Aké dôkazy doteraz poukazujú na vinu sýrskeho režimu?

Rozhovory cez telefón
Do Sýrie sa často nedostali, no vyspovedali v susedných krajinách asi dvetisíc ľudí a uskutočnili stovky telefonických hovorov. Štvorčlenný vyšetrovací výbor OSN v roku 2013 prvýkrát dôkazmi potvrdil, že za vojnové zločiny je z veľkej miery zodpovedný sýrsky režim vrátane hlavy štátu.
V tom čase prebiehali boje najmä medzi sýrskymi jednotkami a protivládnymi rebelmi. Neskôr do konfliktu vstúpil aj Islamský štát a počet obetí zvýšili útoky rebelov aj nálety medzinárodnej koalície či ruského letectva.
Smrteľný sarín
Spojené štáty v septembri 2013 obvinili sýrsky režim z chemického útoku. Jedovatý sarín v auguste 2013 zabil v meste Ghouta vyše 1400 Sýrčanov vrátane 426 detí. Výsledky vyšetrovania a tlak zo zahraničia donútili Asada pristúpiť na zničenie chemických zbraní. Američania vtedy krajine hrozili leteckými útokmi.
Po vyše dvoch rokoch Sýria tvrdí, že sa chemických zbraní vzdala, ale medzinárodné organizácie režimu neveria. Video, na ktorom pri útoku postupne umierajú desiatky ľudí, zverejnila minulý rok vo vysielaní americká televízia CBS.
Fotografie umučených
V auguste 2013 ušiel muž s prezývkou Caesar zo Sýrie. So sebou mal 53-tisíc fotografií ľudí, ktoré urobil za posledné roky poctivo ako vládny forenzný fotograf. Na všetkých boli obete sýrskeho režimu – nielen vojaci, ale aj mladí muži umierajúci vo vypočúvacích miestnostiach.
Jedenásťtisíc z nich bolo mŕtvych, zvyšok ľudí ešte žil. Sýrsky prezident ich autenticitu odmietol. Počas niekoľkých mesiacov informácie overovala organizácia Human Rights Watch.
V minulosti sa im podarilo identifikovať aj centrá, kde odporcov režimu vraj mučili. Podľa mimovládky sú fotografie autentické a ukazujú príbehy mnohých obetí.
Asadove dokumenty
Doteraz najväčší únik dokumentov o režime Bašára Asada sa objavil v posledných dňoch, aj keď sa o ňom vedelo už dlhšie.
Komisia pre medzinárodnú spravodlivosť a zodpovednosť (CIJA) získala asi 600-tisíc dokumentov, ktoré ukazujú, že priamo sýrsky prezident schvaľoval využívanie mučenia a násilných zásahov proti odporcom režimu.
Dokumenty vynášal Abdalmadžíd Barakát, pracovník krízového riadiaceho centra v Damasku, ktorý tajne pracoval pre opozíciu. Centrum zriadil Asad na to, aby mal kontrolu nad nepokojmi v krajine.
Bývalý hlavný prokurátor OSN Stephan Rapp, ktorý viedol aj vyšetrovanie rwandskej genocídy, označil únik za najsilnejší dôkaz vojnových zločinov od čias norimberských procesov.
Asadove dokumenty sú podľa neho „oveľa bohatšie ako hocičo, čo som videl a vyšetroval v tejto oblasti“, píše New Yorker, ktorý správu priniesol.