Anne Applebaum: Európania o vojne nehovoria, ale môže vypuknúť

Hlasy proti Európskej únii, NATO či proti Západu sú silnejšie než kedykoľvek za posledných 25 rokov, hovorí americká politologička Anne Applebaum. Cez víkend sa zúčastní bezpečnostnej konferencie Globsec 2016.

Anne Applebaum je známa kritička komunistických režimov po celom svete. (Zdroj: Profimedia)

Nedávno ste napísali, že Európa je tri zlé voľby od rozpadu. Čo ste tým mysleli?

„Nejde o konkrétne hlasovania, ale o to, že k moci sa dostávajú ľudia, pre ktorých už Európska únia a NATO nie sú hlavnou prioritou. V Spojených štátoch čelíme reálnej hrozbe, že kandidátom republikánov sa stane Donald Trump, vo Francúzsku v prieskumoch vedie Marine Le Penová. Samozrejme, všetci mi hovoria, že títo kandidáti nevyhrajú, ale môže vybuchnúť nejaký škandál a výsledky môžu byť úplne iné, ako teraz očakávame. V Holandsku sa darí Geertovi Wildersovi, v nejakej miere ide proti európskej integrácii aj šéf britských labouristov Jeremy Corbyn. Ak sa toto všetko spojí, Európa v dnešnej podobe už bude minulosťou.“

Ako by tento rozpad Európskej únie vyzeral?

„Môže mať mnoho podôb. Od rozpadu schengenského priestoru, zatvorenia hraníc a vytvorenia rôznych skupín cez zavádzanie nových ciel až po úplný rozpad Európskej únie. V najhoršom prípade sa to môže skončiť aj vojenským konfliktom.“

Myslíte si, že toto je niečo, čo sa teoreticky môže stať alebo sa takmer určite stane?

„Nechcem byť príliš negatívna, ale mohlo by sa to stať. Hlasy proti Európskej únii, proti NATO či proti Západu, sú silnejšie než kedykoľvek za posledných dvadsaťpäť rokov.“

Napísali ste tiež, že by sme sa v reakcii na terorizmus nemali izolovať. Prieskumy však naznačujú, že medzi voličmi práve tieto témy rezonujú, darí sa stranám, ktoré chcú uzatvárať hranice. Ako môžu ísť politici proti voličom?

„Ľuďom treba vysvetľovať, aké sú dôsledky uzatvárania sa. V takom prípade by mali menej možností a nakoniec by boli aj menej v bezpečí. Ľudia si už nepamätajú tridsiate roky 20. storočia, keď prevládal protekcionizmus, ktorý viedol k ekonomickému kolapsu štátov. Nepamätajú si na osemdesiate roky, keď bola Európa ešte rozdelená a Východ so Západom komunikoval len minimálne. Musíte im povedať, aké následky by mala táto voľba.“

V tomto prípade často nejde až tak o racionálne rozmýšľanie, ako skôr o strach. Je vôbec možné ich presvedčiť vysvetľovaním?

„Niektorí politici sa len cynicky snažia využiť xenofóbiu, aby sa udržali pri moci.“

„Je to veľmi ťažké, čo je dôsledkom aj toho, akým spôsobom sa dnes šíria informácie na internete. Je čoraz ťažšie posunúť ľuďom racionálne argumenty, lebo všade majú iné možnosti, stránky, kde sa dostanú k verziám udalostí, ktoré sú úplne iné ako skutočnosť. A oni tomu začnú veriť. Všetko sa teraz veľmi rýchlo mení, ešte pred rokom by nikto nepredpovedal koniec Schengenu a teraz sa to zdá byť možné. Deje sa veľa vecí, ktoré boli donedávna nepredstaviteľné.“

Jednou zo zmien je dohoda Európskej únie s Tureckom o výmene utečencov, aj keď tam vládnu obavy o dodržiavanie ľudských práv. Mení sa Európa? Alebo je to prejav pragmatického myslenia, ktoré tu bolo vždy?

„V tomto prípade sa mi nezdá, že by Európa mala skutočne na výber, nevidím inú možnosť, ktorá by fungovala. Samozrejme, je to hrozná vec a porušuje to mnohé štandardy ľudských práv, ale nemyslím si, že to politici robia radi. Otázka utečencov je veľmi ťažká, pretože všetky riešenia sú zlé. Jedným z riešení by bolo, keby Európska únia zostavila armádu, s ktorou by zasiahla v Sýrii a ukončila vojnu. To by sa dalo, ale nestane sa to. Ďalšou možnosťou je, že by sme všetky tie milióny utečencov prijali v Európe. Ani to sa nestane, pretože už teraz destabilizovali Európu a ľudia sa obávajú ďalšieho prílevu. Treťou možnosťou je nájsť miesto, kde ich udržíme. Aj to je zlá možnosť, ale v súčasnosti najprijateľnejšia.“

Najviac sa hovorí o pozícii Angely Merkelovej, ktorá ako keby pozvala všetkých utečencov do Európy. Kritizujú ju za to doma aj vonku. Ako dlho to môže vydržať?

„V nedávnych krajinských voľbách získali 70 až 80 percent hlasov establišmentové strany – CDU, sociálni demokrati alebo Zelení. Protieurópske strany nemajú väčšinu. Situácia v Nemecku nie je o nič horšia ako v iných krajinách. Samozrejme, Merkelová pri moci nemôže byť navždy a otázkou tiež je, či vôbec chce zostať kancelárkou aj po budúcich voľbách. Ale v najbližších mesiacoch jej pozícia ohrozená nie je.“

Zmenia niečo v európskych náladách Panama Papers?

„Je zvláštne, ale Panama Papers doteraz neukázali nič, čo by ma prekvapilo. Vedela som, že ruské vedenie využíva na skrývanie svojho majetku firmy v daňových rajoch, že to robia aj iní politici. Kľúčovou vecou pri týchto bankách v daňových rajoch je, že pracujú v súlade so zákonmi. Ak si napríklad v Británii chcete otvoriť účet v eurách, banky to pre vás urobiť nemôžu, ale automaticky vám ponúknu možnosť otvoriť si účet v daňových rajoch, kde to možné je. Nie je na tom nič nelegálne či zvláštne, takto skrátka funguje bankový systém.“

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: V Bratislave sa bude hovoriť o utečencoch, islamistoch aj brexite

Je dobré, že tak funguje?

„Pre každého by podľa mňa bolo výhodné, keby sa tento systém jednoducho skončil. Mňa nezaujíma, ktorý politik tam mal kontá, aj keď viem, že v niektorých štátoch je to citlivá téma. Ak tento systém postavia mimo zákon, ľudia ho skrátka prestanú využívať.“

Je to vôbec možné? Daňové raje má aj Veľká Británia, je ním Cyprus či Luxembursko, všetko členovia Európskej únie.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C46KT na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C46KT na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: NATO


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

SME vás prevedie cez štvrťstoročie

Významné dni si pamätáme aj cez vlastné príbehy. Rozmýšľame, kde sme boli v 1989, komu sme v 1993 tlieskali a čoho sme sa v 1995 báli.

DOMOV

Dobré ráno: Privítajte nových pánov, singularita je tu

O nových pokrokoch vo vývoji umelej inteligencie.

KOMENTÁRE

Mobilizácia Smeru. Kto ďalej dohodí kameňom

Kamene ako najlepšia formu sebaobrany.

Neprehliadnite tiež

V Iráne vystúpi prvá hudobná skupina zo Západu od revolúcie

Nemecká elektronická formácia Schiller vystúpi v Iráne na sérii koncertov.

Do ulíc vyšli tisíce Rumunov, nepáči sa im nová antikorupčná legislatíva

Kritici tvrdia, že no legislatíva sťaží trestanie korupcie na najvyššej úrovni.

Maduro zakázal opozícii kandidovať v prezidentských voľbách

Hlavné opozičné strany budú mať zákaz postaviť kandidátov do budúcoročných prezidentských volieb.

Katar kúpi od Veľkej Británie stíhačky Typhoon či riadené strely

Súčasťou obchodu sú aj rakety Brimstone a Meteor.

V roku 2060 pôjdu Dáni na dôchodok ako 74-roční. Kedy Slováci?

Súčasný limit Dánom vzrastie až o deväť rokov.