Hostia bezpečnostnej konferencie Globsec budú v Bratislave diskutovať o riešení najväčších výziev, ktorým v súčasnosti čelí Západ.
Porazenie Islamského štátu môže byť jednou z nich.
Tou je však aj vyriešenie migračnej krízy, ktorá, ako ukázali posledné teroristické útoky v Paríži či Belgicku, je tiež čiastočne aj bezpečnostnou hrozbou. Ešte viac je však výzvou z pohľadu zastavenia politického extrémizmu, ktorý je vo viacerých štátoch na vzostupe. Najnovšie aj v prípade Slovenska.
Bezpečnostných expertov straší aj prípadný odchod Británie z Únie, ktorý by Západ mohol oslabiť aj vojensky. Jednou z hlavných tém bude aj ukrajinská kríza a informačná vojna s Ruskom.
Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg počas tlačovej besedy oznámil vytvorenie novej, mnohonárodnej rotujúcej vojenskej jednotky. (zdroj: TASR/AP)Príprava na summit NATO
Miesto konania ďalšieho summitu Severoatlantickej aliancie bolo určené dávno pred migračnou krízou, kontroverznou novou poľskou vládou pod vedením strany Právo a spravodlivosť aj nástupom Islamského štátu.
Vrcholná schôdzka lídrov NATO bude už tento rok v poľskej Varšave, tá posledná sa uskutočnila pred dvoma rokmi v americkom Chicagu, domovskom meste súčasného dosluhujúceho prezidenta Baracka Obamu.
Varšavský summit bude už 8. júla. Globsec tvrdí, že konferencia v Bratislave bude akousi expertnou prípravou pred vrcholným podujatím. Pôvodne mala byť hlavnou témou summitu vo Varšave najmä téma budovania základní NATO v strednej a východnej Európe. Tragédie z Paríža a Bruselu však pravdepodobne pozornosť upriamia najmä na debatu o tom, ako bojovať proti vzmáhajúcim sa islamistom.
Konflikt na Ukrajine síce trochu utíchol, v Donbase sú však stále ruské vojská a Ukrajina je de facto stále vo vojne s Ruskom, aj keď zo strany Moskvy nepriznanej. Na Globsecu budú novinári, analytici a politici vrátane tých z východnej Európy diskutovať aj o tejto téme.
Do Bratislavy opäť, tak ako vlani, príde druhý muž NATO, Američan Alexander Vershbow. Pozvanie prijal aj James Appathurai, jeho zástupca a bývalý hovorca aliancie.
Na Ukrajine práve v týchto dňoch zúri politická kríza, keď v nedeľu podal rezignáciu ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk. Najvyšší predstavitelia nášho východného suseda preto medzi potvrdenými hosťami v čase uzávierky neboli. O Rusku však bude na Globsecu debatovať určite gruzínsky minister obrany Tinatin Chidašeli.
Ilustračné foto. (zdroj: TASR/AP)Islamský štát
Donedávna bol hlavným vyslancom amerického prezidenta Obamu pre Islamský štát. Jedným z najprominentnejších hostí tohtoročného Globsecu bude určite generál John Allen, ktorý tento rok poskytol rozhovor aj SME.
Prečo sa islamistov v Iraku a Sýrii a najnovšie aj v Líbyi nedarí poraziť? Jednu z odpovedí možno poskytne aj bývalá americká ministerka zahraničných vecí z éry prezidenta Billa Clintona, pôvodom Češka Madelaine Albrightová. Bude patriť k najprominentnejším hosťom v histórii konferencie.
O Islamskom štáte bude hovoriť aj jordánsky minister Násir Džúdí. Práve jeho krajina znáša možno najväčšie bremeno sýrskej vojny spomedzi všetkých štátov sveta. Štvormiliónové blízkovýchodné arabské kráľovstvo je dnes domovom okolo milióna sýrskych utečencov, ktorí tam ušli pred islamistami, ale aj vojskami sýrskeho prezidenta Baššára Asada. Džúdí bude hovoriť o boji proti Islamskému štátu, ale aj o tom, ako zvládať utečeneckú krízu.
Ilustračné foto (zdroj: TASR/AP)Utečenecká kríza
Táto téma je s predchádzajúcou jednoznačne prepojená. Na Globsecu o nej budú diskutovať v rámci panelu s názvom 2016: Rok migrácie. „Európa sa vždy hrdila výdobytkami, ako sú sloboda pohybu v rámci Schengenu, multikultúrnosťou a slobodným obchodom. Všetky tieto luxusné výdobytky sú dnes ohrozené,“ uvádzajú tému migrácie organizátori konferencie.
Bezpečnostní experti chcú diskutovať nielen o spôsoboch, ako migračnú krízu spomaliť. Ide najmä o to, ako ju kontrolovať.
S tým súvisí aj téma Schengenu. Ak sa nepodarí krízu vyriešiť, zóna voľného pohybu osôb a tovaru je v ohrození. Príkladom sú návrhy na vznik takzvaného minischengenu, teda priestoru, kde by voľný pohyb de facto fungoval len v rámci veľmi obmedzeného počtu krajín Únie. Slovensko by v novom exkluzívnom klube nemuselo byť.
Vladimir Putin (zdroj: TASR/AP)Rusko a Ukrajina
Konflikt na východe Ukrajiny sa v posledných mesiacoch upokojil. Už sa tam bojuje len sporadicky, kríza však trvá. A pre Ukrajinu predstavuje Donbas stále hlavnú prekážku jej ďalšieho zbližovania s Úniou.
Bezpečnostní experti v tejto súvislosti stále hovoria o takzvanej hybridnej vojne. Teda konfliktu, v ktorom sa nepoužívajú len konvenčné zbrane, ale aj zbrane ako propaganda či informačná vojna. Tá medzi Ukrajinou a Ruskom stále zúri v nezmenenej intenzite.
Destablizovaný východný sused Únie, s ktorým má Slovensko spoločnú hranicu, je dnes problémom pre celý európsky spolok.
Odíde Británia z Únie? (zdroj: SITA/AP)Brexit
Prípadný odchod Británie z Únie môže byť reálny už tento rok, keď Briti v referende rozhodnú o tom, či chcú v bloku zostať. Téma má ekonomické, politické ale určite aj bezpečnostné rozmery. Čo sa stane s EÚ, ak z nej odíde jeden z ekonomicky aj vojensky najsilnejších hráčov?
Situáciu najnovšie nezlepšila ani kauza Panama Papers, do ktorej je zapletený aj britský premiér David Cameron. Prívržencom odchodu z Británie možno škandál pomohol. Británia je v politickej kríze aj pred brexitom.
Text bol zverejnený v prílohe o bezpečnostnej konferencii GLOBSEC.
