NEW YORK, BRATISLAVA. Ako by ste v desiatich minútach predstavili svoju víziu, ktorou chcete svet zásadne posunúť k lepšiemu? S touto úlohou teraz prichádzajú pred Valné zhromaždenie OSN kandidáti na post generálneho tajomníka.
S vedomím, že na tomto fóre sa nakoniec aj tak nerozhoduje. Vetovať ich môže akýkoľvek stály člen Bezpečnostnej rady.
A keďže najväčšie veľmoci majú z podstaty protichodné názory, kandidáti sa musia prezentovať podľa zásady – čím menej zásadné postoje, tým lepšie.
V týchto dňoch sa začínajú prvé vypočutia kandidátov, definitívne hlasovanie sa uskutoční v októbri. Nový šéf OSN do funkcie zasadne v januári budúceho roka.

Aký silný je generálny tajomník OSN?
Počuli ste v posledných desiatich rokoch o nejakom zásadnom rozhodnutí Pan Ki-muna? Nie vágne vyhlásenie, v ktorom odsúdil vznikajúci vojenský konflikt a vyzval obe strany na rokovania, ale zásadné rozhodnutie. Zrejme nie. Približne taký silný je.
Zásadné rozhodnutia, napríklad o použití mierových jednotiek, či o zavedení sankcií, sa robia v Bezpečnostnej rade. Pätnásťčlenná skupina má medzi sebou „smotánku“ piatich stálych členskcýh štátov, ktoré môžu akéľkovek rozhodnutie blokovať.
Práve toto podľa mnohých diplomatov znamená, že nový šéf OSN bude viac „tajomník“ ako „generálny“, píše agentúra Reuters.

Nebola na čele OSN nikdy silná postava?
To sa zas nedá povedať. Naposledy sa napríklad proti Američanom v roku 2003 postavil Kofi Annan, ktorý odsúdil inváziu do Iraku. Za protiamerické postoje si po prvom funkčnom období veto vyslúžil v roku 1996 aj Butrus Butrus Gálí.
Dag Hammarskjöld zas v 60. rokoch osobne vyjednával medzi Západom a Východom, hasil tiež konflikty v Afrike, ktorá sa zbavovala koloniálneho dedičstva. Na to tiež doplatil, keďže na kontinente aj pri leteckej havárii zomrel.
Minimálne sa však dá povedať, že Pan takouto výraznou osobnosťou nie je. Najväčším odkazom jeho pôsobenia bude nekonečná séria každoročných summitov o klimatických zmenách, ktoré stále priniesli len čiastočné riešenia.
Kto kandiduje tentokrát?
OSN sa tento rok snaží, aby sa pri výbere šéfa vyhla zákulisným rokovaniam a prvýkrát sa uskutoční verejné „vypočutie“ s ôsmimi kandidátmi. Vôbec prvýkrát je zoznam kandidátov verejný. Predstavia sa od utorka do štvrtka.
Pri výbere platí niekoľko neformálnych pravidiel – tajomník nepochádza spomedzi najväčších mocností, aby sa udržala rovnováha a striedajú sa regióny jeho pôvodu. Po Ghančanovi Annanovi a Kórejčanovi Panovi tento rok prišiel rad na región južnej a východnej Európy, odkiaľ ešte žiadny generálny tajomník OSN nebol.
Do boja sa tak pustili napríklad chorvátska ministerka zahraničných vecí Vesna Pusičová či bývalá šéfka moldavskej diplomacie Natalia Ghermanová.
Medzi ôsmimi kandidátmi sú až štyri ženy, vypočuli sa tak hlasy ľudí, ktorí by radi prvýkrát na čele tejto inštitúcie videli ženu.
Túto podmienku spolu s regionálnou príslušnosťou aj skúsenosťami spĺňa Bulharka Irina Bokovová, ktorá riadi kultúrnu agentúru OSN UNESCO.
Bohaté skúsenosti majú aj dvaja kandidáti, ktorí z tohto regiónu nepochádzajú. Antonio Guterres ako Vysoký komisár OSN pre utečencov ešte pred súčasnou utečeneckou vlnou do Európy upozorňoval, že v táboroch okolo Sýrie je katastrofálna situácia a potrebujú viac peňazí, ináč sa milióny ľudí pohnú do Európy.
Bývalá novozélandská premiérka Helen Clarková zas vedie Rozvojový program OSN. Obe tieto mená upozorňujú na to, že nový šéf OSN by sa mal čím skôr pustiť do riešenia utečeneckej situácie, nielen v Európe alebo aj v Ázii či v strednej Amerike.
Čo slovenskí kandidáti?
Slovenská diplomacia v tejto voľbe videla veľkú nádej, keďže konečne prišiel čas na región východnej Európy. Spomínali sa najmä dvaja kandidáti, ktorí majú skúsenosti s vysokými pozíciami v OSN.
Ján Kubiš v posledných rokoch viedol misie OSN v Afganistane a v Iraku, predtým bol aj ministrom zahraničných vecí a šéfom OECD.
Na tomto poste je v súčasnosti Miroslav Lajčák, ktorý bol zas v rušnom období vysokým predstaviteľom pre Bosnu a Hercegovinu.
Obaja študovali diplomaciu v Moskve a hlásia sa k transatlantickej spolupráci. Prijateľní by tak mohli byť pre Rusov aj Američanov.
O ich kandidatúre sa hovorilo roky, pred rokom Lajčáka v tomto podporil aj premiér Robert Fico. Pre Kubiša to znamenalo prakticky koniec nádejí, keďže každá vláda môže postaviť len jedného kandidáta.
Do boja sa však nakoniec oficiálne nezapojil ani Lajčák, zrejme uprednostnil pôsobenie na poste ministra. Ešte v januári pritom Economist napísal, že ak bude Smer opäť zostavovať vládu, zrejme ho Slovensko na post nominuje.
Tohtotýždňové vypočúvanie sa tak Slovákov netýka.

Majú šancu aj iní štátnici?
Teoreticky áno. Charta OSN hovorí len to, že „generálneho tajomníka vyberie valné zhromaždenie na základe odporúčania bezpečnostnej rady“. V histórii organizácie ešte žiadneho kandidáta bezpečnostnej rady neodmietli.
Nech by teda výsledok prebiehajúcich vypočúvaní bol akýkoľvek, teoreticky sa môžu mocnosti za zatvorenými dverami dohodnúť na inom kandidátovi.
Stalo by sa to najmä v prípade, že by sa Američania a Rusi nedohodli na spoločnom kandidátovi. V tom prípade by sa do hry mohol dostať niekto, o kom sa dovtedy nehovorilo, nemusel by byť ani z regiónu.
No tým by zároveň popreli všetky novinky, ktoré sa pre tento rok zavádzajú. Reálnejšie preto je, že by sa objavil nový kandidát a ten by takisto prešiel „vypočutím“.
Očakáva sa, že valné zhromaždenie bude prvýkrát o kandidátovi hlasovať v júli za zatvorenými dverami a potom prednesie svoj návrh bezpečnostnej rade. Definitívna voľba generálneho tajomníka by sa mala uskutočniť v októbri, do funkcie nastúpi v januári budúceho roka.