BAKU, JEREVAN. Azerbajdžan a Arménskom podporovaní separatisti v Náhornom Karabachu v piatok uzavreli časovo obmedzenú dohodu, ktorá obom stranám umožní, aby pozdĺž styčnej línie v bezpečí hľadali telá svojich vojakov zabitých pri ozbrojených zrážkach.
Prestrelky v Náhornom Karabachu vypukli opäť 2. apríla a obe strany odvtedy hlásia desiatky obetí delostreleckej a mínometnej paľby. Medzi obeťami sú aj civilisti.
Na styčnej línii platí od utorka poludnia miestneho času prímerie, ktoré však obe strany sporadicky porušujú.
Lavrov apeluje na rešpektovanie prímeria v Karabachu Čítajte Záruka prímeria
V piatok uzavretá časovo obmedzená dohoda na pátranie po telách vojakov bude platiť štyri hodiny a má byť zárukou, že žiadna zo strán vtedy nebude porušovať dohodu o prímerí.
Pátraciu operáciu bude koordinovať Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK).
Obnovenie bojov v Náhornom Karabachu - najintenzívnejšie do roku 1994 - vyvolalo veľké znepokojenie na Kaukaze a v priľahlej oblasti.
Veľkú snahu o upokojenie situácie prejavuje aj Rusko, ktorého premiér Dmitrij Medvedev v piatok v Baku rokoval s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom.
V Náhornom Karabachu nastalo prímerie, Arménci chcú rokovať Čítajte Prudké prestrelky
Arménsko a Azerbajdžan 2. apríla oznámili, že v oblasti karabašského konfliktu došlo k vyostreniu situácie - prudkým prestrelkám medzi azerbajdžanskou armádou a karabašskými silami podporovanými Arménskom.
Náhorný Karabach, časť Azerbajdžanu, je pod kontrolou etnických Arménov a arménskej armády od vojenského konfliktu, ktorý sa skončil v roku 1994 bez podpísania mierovej zmluvy a doriešenia štatútu tohto regiónu.
Živnou pôdou konfliktu je dlhotrvajúce napätie medzi kresťanskými Arménmi a väčšinovo moslimskými Azermi.
