AMSTERDAM, BRATISLAVA. Výzva bojovníkov pluku Azov Holandsku pred referendom o vzťahoch Európskej únie a Ukrajiny. Video s takýmto názvom sa v polovici januára objavilo na YouTube a neskôr aj na ďalších portáloch.
Zobrazuje šiestich ozbrojených mužov, ktorí najprv hovoria ukrajinsky a potom spália holandskú vlajku. Vyhrážajú sa, že ak v referende, ktoré sa uskutoční 6. apríla, odmietnu asociačnú dohodu Ukrajiny s Európskou úniou, vykonajú v Holandsku teroristický útok.
Dobrovoľnícky pluk Azov bojuje po boku ukrajinskej armády proti proruským separatistom. Vstupujú do neho radikáli, no známi sú skôr zločinmi jednotlivcov než organizácie ako celku. Preto je takéto video prekvapujúce.
A podľa zistení stránky Bellingcat, ktorá spája novinárov, aby overovali pravdivosť videí, je odkaz navyše vyfabrikovaný. Aj za týmto je podľa stránky „továreň na trollov“, ktorú si ruská propaganda postavila v Petrohrade. Aktivisti na nej podrobne vysvetľujú, ako k tomuto záveru prišli.

Nejde o Ukrajinu
Všetko však naznačuje tomu, že táto snaha je zbytočná. V holandskom referende totiž nejde o samotnú dohodu s Ukrajinou, ktorú už holandská vláda odobrila, ale o snahu euroskeptikov spochybniť zotrvanie Holandska v Európskej únii.
Referendum zorganizovala euroskeptická organizácia GeenPeil. Využila zákon z roku 2014, ktorý umožňuje vyvolať referendum, ak sa organizátorom podarí získať 300-tisíc podpisov. Referendum bude úspešné, ak sa na ňom zúčastní tridsať percent voličov, aj v tomto prípade bude výsledok len konzultačný.
Asociačná dohoda, ktorú podpísala nová vláda po tom, ako sa odmietnutie dohody stalo dôvodom na zvrhnutie prezidenta, z jednodušuje obchod, cestovanie pre Ukrajincov po Európe, dáva Ukrajine štatút pridruženej krajiny k Únii, no neznamená automatickú istotu vstupu Ukrajiny do Únie.
Podobnú dohodu má Únia s mnohými štátmi, napríklad s Moldavskom, s Jordánskom či s Chile. Nikto z nich nie je horúcim adeptom na členstvo, na Holandsko teda nemá zásadný vplyv.
O Ukrajinu nejde
Sami organizátori však priznávajú, že o Ukrajinu nejde. „Musíte chápať, že nám naozaj nezáleží na Ukrajine,“ povedal pre denník NRC profesor histórie Arjan van Dixhoom, ktorý vedie kampaň proti.
Skutočným cieľom je odchod Holandska z Európskej únie, ale o tomto sa podľa holandských zákonov nedá vyvolať referendum. Asociačnú dohodu si vybrali preto, lebo o nej referendum byť môže.
„Hnev Holanďanov na Európsku úniu, na problémy multikultúrnej spoločnosti, na vládu je oveľa väčší, ako si mnohí myslia,“ hovorí van Dixhoom. „To platí aj v intelektuálnych kruhoch, mnohí títo ľudia sa neodvážia otvoriť ústa, pretože sa boja o svoju reputáciu.“
„Referendum dáva holandským voličom väčšie slovo v európskej demokracii,“ píše sa podľa magazínu Newsweek na jednom z letákov presadzujúcich odmietnutie dohody s Ukrajinou. Na svojich stránkach zas odporcovia dohody prebrali heslá ruskej propagandy o Ukrajine ako o skorumpovanej krajine, kde chodia po uliciach fašisti.
Radšej mimo Únie
Holandský premiér Mark Rutte síce presadzuje hlasovanie za, no zároveň hovorí, že je proti členstvu Ukrajiny v Európskej únii. „Ukrajina musí mať dobré vzťahy s Európou aj s Ruskom, to by v prípade členstva krajiny nebolo možné,“ cituje ho portál DutchNews.nl.
Asociačná dohoda je podľa neho dôležitá na to, aby priniesla „stabilitu do nestabilnej oblasti“.
Ukrajina má pritom v posledných rokoch pre Holandsko osobitne citlivé miesto v národnom povedomí. Práve nad Ukrajinou totiž zostrelili lietadlo letu MH17, medzi 298 obeťami bolo aj 193 Holanďanov.
Okrem odporu voči vláde prevláda v kampani aj motív vzťahov v Ruskom, preto sa hovorí, že skutočnou témou je Vladimir Putin. „Chcete dať Putinovi ďalšie možnosti, alebo ste proti tomu?“ pýta sa pre Politico Joshua Livestro, ktorý organizuje kampaň za áno.
Čo po referende?
Prieskumy hovoria o tesnom výsledku, ktorý je ťažko predpovedať. Rovnako ťažké je predpovedať aj reakciu vlády, ak by zmluvu v referende odmietla.
Asociačnú dohodu by však zrejme nezastavilo, lebo mnohé jej časti sa týkajú európskych inštitúcií a nie vlád. "Jednou z možností by mohlo byť pripojenie dodatkového protokolu, ktorý by Holandsko zo zmluvy odstránil ako jednu zo zmluvných strán," píše v správe Veronika Vichová, analytička programu Kremlin Watch, ktorý spadá pod český think-tank Evropské hodnoty.
Časti dohody, ktoré spadajú pod členské štáty by v tomto prípade pre Holandsko neplatili.
V Európe však rastie podpora euroskeptikov a odmietnutie by mohlo podporiť ďalších. Očakávané je najmä júnové referendum o zotrvaní Veľkej Británie v Únii.
„Hlasovanie za nie by spustilo víťaznú salvu pre skeptikov vo Veľkej Británii, ukázala by sa, že sa im oplatí ukázať európskym elitám prostredník,“ povedal pre Wall Street Journal nemenovaný predstaviteľ Európskej únie.

Keď sa nehlasuje o podstate
Holandsko už raz spôsobilo Únii problémy, keď v roku 2005 v referende odmietlo európsku ústavu. Tá neskôr prešla v upravenej podobe ako Lisabonská zmluva, no na ňu sa už občanov lídri nepýtali.
„Toto referendum môže byť o Ukrajine, ale zároveň je aj o tom, či chceme viac alebo menej Európskej únie,“ povedal Geert Wilders, ktorého euroskeptická Strana slobody vedie v prieskumoch.
Minulý rok v Dánsku voliči na protest proti Bruselu rozhodli, že ich tajné služby si nebudú môcť vymieňať informácie o ľuďoch podozrivých z terorizmu s Europolom. Aj vtedy sa kampaň viedla o tom, či ľudia chcú viac alebo menej Bruselu.
Teraz môže na zástupný problém doplatiť Ukrajina a jej modernizácia. „Ľudia, ktorí hovoria, že toto referendum nemá nič spoločné s Ukrajinou, len predlžujú jej trápenie a nespravodlivosť,“ povedal pre denník Telegraaf liberálny poslanec Kees Verhoeven.
