BRATISLAVA. Slovenskí a českí dobrovoľníci v týchto dňoch končia s pomocou utečencom v srbskom meste Šíd, zatvárajú sklad materiálnej pomoci.
Pracovníci zo združení Človek v ohrození a Člověk v tísni pôsobili na srbsko-chorvátskej hranici od vlaňajšieho novembra, teraz sa presúvajú do Grécka, kde je ich pomoc viac potrebná, agentúru SITA informovala Stanislava Harkotová z Človeka v ohrození.
“V Srbsku sa nám podarilo poskytnúť pomoc približne 70-tisícom ľudí. Ukončiť činnosť v Šíde sme sa rozhodli pre uzavretie tzv. balkánskej trasy. Snažíme sa presunúť našu pomoc do oblastí, kde je teraz viac potrebná," vysvetlil Ondřej Nádvorník z organizácie Člověk v tísni.
Prerozdeľovanie zásob
Dobrovoľníci zostávajúce zásoby teraz distribuujú za pomoci ďalších humanitárnych organizácií, ktoré pôsobia v Srbsku a na severe Grécka. "Jedenásť dobrovoľníkov a traja pracovníci Človeka v ohrození a Člověka v tísni teraz v Šíde koordinujú prerozdeľovanie zásob a čo najefektívnejšie rozdelenie tak, aby sa dostalo k ľuďom, ktorí ich najviac potrebujú,” dodal.
V provizórnom tábore v gréckom meste Idomeni je stále viac ako 11-tisíc utečencov, ktorých zablokovalo uzatvorenie tzv. balkánskej cesty a nemajú sa kam vrátiť, upozornila Stanislava Harkotová. Na mieste im tak v úzkej spolupráci s Úradom Vysokého komisára pre utečencov pri OSN (UNHCR) pomáhajú aj organizácie Človek v ohrození a Člověk v tísni spolu s dobrovoľníkmi pod vedením organizácie Pomáhame lidem na útěku.
Podľa údajov UNHCR je v súčasnosti v gréckych táboroch 51-tisíc utečencov a migrantov. “Situácia v tábore v Idomeni je v posledných dňoch veľmi napätá. Eskalujú tu konflikty medzi rôznymi skupinami, ľudia postupne strácajú nádej,” priblížil situáciu Marian Cehelník z Človeka v ohrození.
Nemôžu ďalej, nemôžu ani späť. Utečenci v Idomeni mrznú Čítajte Dôležitá práca
Ako pokračoval, “naša práca je preto veľmi dôležitá. Pomáhame pri distribúcii jedla, rozdávame stany, hygienické potreby a staráme sa o citlivé prípady, ako sú napríklad rodiny s tehotnými ženami." Všetci by sa však podľa neho skôr či neskôr mali dostať do dočasných utečeneckých centier, kde im poskytnú základnú starostlivosť, ako je strava, ubytovanie, zdravotnícke ošetrenie a oblečenie.
“Okrem distribúcie materiálnej pomoci sa podieľame aj na zdravotnej a psychologickej starostlivosti. V budúcnosti plánujeme intenzívnejšiu prácu v táboroch zameranú na sociálnu pomoc a voľnočasové aktivity pre deti. Ľuďom v tábore chýbajú aktivity na trávenie voľného času.
Pokiaľ to bude legislatívne možné, tak by sme sa chceli zamerať aj na zapojenie utečencov a miestnych komunít do budovania infraštruktúry táborov,” vysvetlil Ondřej Nádvorník z Člověka v tísni.
Člověk v tísni v spolupráci s Človekom v ohrození podporujú aj prácu dobrovoľníkov na gréckom ostrove Lesbos. Momentálne organizujú prácu v jednom z troch veľkých skladov, z ktorých čerpajú pri distribúcii jedla a ďalších potrebných vecí.
“Väčšina neziskových organizácií sa už z ostrova stiahla, pôsobí ich tu už len zopár,” uviedol Cehelník s tým, že sa starajú o sklad s vecami, ktoré tam ostatné organizácie zanechali. "Čo bude ďalej s naším pôsobením na týchto miestach do budúcna, sa práve zvažuje. Sklad zatiaľ ostáva v prevádzke. S postupom času, keď sa pripravia nové skladové kapacity a systém, všetok materiál by sa mal presunúť na pevninu,” doplnil pre agentúru SITA.
Prví navrátení migranti
Grécko v pondelok začalo s navracaním migrantov do Turecka. Deportácie sú súčasťou dohody medzi Európskou úniou a Ankarou a grécke úrady k nim pristúpili po schválení gréckym parlamentom v minulom týždni.
Dohoda Európskej únie s Tureckom hovorí o tom, že EÚ má prijať toľko sýrskych utečencov z Turecka, koľko ekonomických migrantov vráti do Turecka späť, zhodli sa na nej lídri na európskom summite v Bruseli.
“Dnes v skorých ranných hodinách vyplávali prvé dve lode, prevážali 131 utečencov z detenčného centra Moria na Lesbose naspäť do Turecka. Sprevádzal ich vysoký počet policajtov v rukaviciach a s rúškami na tvárach,” opísal Marian Cehelník z Človeka v ohrození.
