JEREVAN/BAKU. Arménsko a Azerbajdžan sa naďalej obviňujú z rozpútavania prestreliek v oblasti Náhorného Karabachu, na ktorý si robia nárok obe krajiny.
Cez víkend, počas najhorších stretov za posledných viac ako 20 rokov, bolo na oboch stranách zabitých najmenej 30 vojakov a traja civilisti.
Potýčky
Arménsko podľa agentúry Interfax uviedlo, že počas ranných potýčok jeho vojaci zničili ďalšie tri azerbajdžanské tanky, čím vraj celkový počet zničených obrnených vozidiel nepriateľa stúpol na 17. Zničené boli aj dva vrtuľníky.
Úady v Náhornom Karabachu zase hlásili prudké ranné ostreľovanie frontovej línie azerbajdžanskými raketometmi, húfnicami a tankmi.
Baku naopak obvinilo arménsku stranu z porušovania prímeria a ostreľovania. Počas uplynulých 24 hodín pri odrážaní arménskych útokov padli traja vojaci, uviedlo azerbajdžanské ministerstvo obrany a dodalo, že nepriateľ bol s veľkými stratami zatlačený späť na východiskové pozície.
Obe strany konfliktu tvrdia, že nepriateľovi spôsobili ťažké straty, kým oni utrpeli len minimálne škody, podotkol Interfax.
Náhorný Karabach je pripravený rokovať o zastavení paľby Čítajte Bez mierovej zmluvy
Situácia v Náhornom Karabachu sa prudko vyostrila počas noci z piatka na sobotu, keď prepukli boje s nasadením letectva, delostrelectva a tankov.
V nedeľu potom azerbajdžanské ministerstvo obrany ohlásilo jednostranné prímerie, intenzívne boje ale pokračovali. Úrady v Karabachu uviedli, že sú ochotné posúdiť návrh na ukončenie paľby - avšak s tým, že dôjde k návratu vojsk na skoršie pozície.
Arménsko a Azerbajdžan už desiatky rokov vedú spor o Náhorný Karabach. Prevažne arménske obyvateľstvo tejto oblasti sa odtrhlo od Azerbajdžanu v krvavej vojne na prelome 80. a 90-tych rokov minulého storočia, ktorá si vyžiadala asi 30-tisíc mŕtvych a státisíce utečencov.
Rokovania od uzatvorenia prímeria v roku 1994 až doteraz k vyriešeniu sporu neviedli. Mierovú zmluvu obe krajiny doteraz neuzavreli.
