PARÍŽ, BRATISLAVA. Ešte minulý rok v januári svet bez váhania na sociálnych sieťach zdieľal karikatúry zavraždených komikov zo satirického týždenníka, rovnako rýchlo sa na sociálnych sieťach šírilo aj heslo JeSuisCharlie (Ja som Charlie).
Ak si však do vyhľadávača na Twitteri napíšete meno časopisu dnes, to, čo uvidíte, sa bude od reakcií z minulého roka líšiť.
Je vulgárna, neúctivá, šokujúca, uťahuje si z niečoho, z čoho sa uťahovať nemá, ubližuje ľuďom a zosmiešňuje ich. Tak hodnotia užívatelia novú titulnú stranu týždenníka, na ktorej novinár karikuje udalosti v Bruseli z minulého týždňa.
Tu a tam
Karikaturista si vybral za symbol krajiny známu belgickú osobnosť - Stromaea, idol mladých ľudí, speváka a skladateľa s belgicko-rwandskými koreňmi. Ten nie je populárny len v Belgicku či Francúzsku, fanúšikov má aj v iných európskych krajinách vrátane Slovenska.
Charlie Hebdo karikuje jednu z jeho najznámejších piesní s názvom Papaoutai, čo v preklade vyjadruje v slangovej reči otázku “Tati, kde si?” Práve tento text vychádza zo Stromaeových úst aj na obrázku.
Karikaturista dáva spevákovi odpoveď. Na čierno-žlto-červenom pozadí belgickej vlajky totiž okrem samotného hudobníka nakreslil aj odtrhnuté časti tela - ruku, nohu či oko - ku ktorým dopísal text ako “som tu”, “tu”, “tam”, “a tiež tam”.
Loading
...Guľka do hlavy
Odporcovia karikatúry ju kritizujú hneď z dvoch dôvodov. Po prvé, karikuje mŕtvych, ktorí zomreli brutálnou smrťou a uráža pozostalých po obetiach minulotýždňového atentátu.
Po druhé, ubližuje samotnému spevákovi. Stromaeov otec, Rwanďan, zahynul počas genocídy Tutsiov v krajine v roku 1994. Jeho telo rozkúskovali. Pri genocíde väčšinoví Hutuovia zabili za sto dní osemsto tisíc Tutsiov a umiernených Hutuov.
Kritikov má karikatúra na sociálnych sieťach množstvo - no jedným z najostrejších z nich je nepochybne belgický spisovateľ Hugo Poliart, ktorý na ňu zareagoval svojim vlastným obrázkom.
“Ako reagovať na humor o bruselských atentátoch v najnovšom Charlie Hebdo?” pýta sa v kresbe, ktorú zverejnil na Twitteri. “Pfff… Ani im nemôžete streliť guľku do hlavy, veď to už sa udialo!”
Poliart má na mysli útok na redakciu, ktorý sa odohral minulý rok v januári. Kvôli karikatúram proroka Mohameda vtedy zahynulo desať ľudí, niekoľko ďalších novinárov útočníci zranili.
Postrelili aj autora tejto karikatúry - Laurenta Sourissaua, ktorého volajú aj Riss.
Loading
...Aspoň vieme reagovať
Editor a historik komiksov Didier Pasamonik však hodnotí karikatúru ako “nič nové”, o podobných reakciách týždenníka hovorí ako o tradícii.
“Ak si prezriete titulky Charlie Hebdo za posledné roky, uvidíte, že nikdy neváhali, či majú byť útoční,” hovorí v rozhovore pre Le Figaro. “Tak, ako je na obálke magazínu Marianne Tintin, Riss si vybral Stromaeho. Umelci jednoducho použili symboly Belgicka," pokračuje.
Ak však verejnosť obrázok šokuje, je to podľa Pasamonika dobré znamenie - to je podľa neho úlohou novinárskej satiry. Tvrdí, že Charlie Hebdo nás priamo vystavuje realite, a ak nás to prekvapuje, potom je to len dobre. To je znak, že sme ešte stále schopní reagovať, myslí si.
Aj Ajlan
Nie je to po prvý raz, čo Charlie Hebdo čelí takej ostrej kritike. Časopis, ktorý sa stal po minuloročnom útoku na redakciu akousi tribúnou slobody prejavu, naposledy verejnosť šokoval na začiatku tohto roka.
Vtedy sa Riss pohrával s otázkou, aký by bol sýrsky chlapček Ajlan Kurdi, symbol minuloročnej utečeneckej vlny, keby sa neutopil cestou do Európy.
Na karikatúre s názvom Migranti ho vtedy nakreslil, ako naháňa v uliciach ženy. “Naháňal by nemecké zadky,” píše sa v popise pod obrázkom.
Riss tak reagoval na novoročné útoky v Kolíne, pri ktorých došlo k sexuálnemu obťažovaniu žien mužmi arabského a severoafrického pôvodu.
Loading
...
